9. Všetky tie varovania o tom, ako nemáš triasť bábätkami, začnú dávať omnoho väčší zmysel, akonáhle jedno máš. Predtým som si hovoril: „Aký psychopat by triasol bábätkom?!“ No keď človek už mesiac nespal viac ako dve hodiny vkuse, sú tri hodiny ráno a dieťa stále len plače a plače… Aj tak by som to nespravil, ale úplne chápem, ako niekomu v takej situácii môžu chvíľkovo od zúfalstva rupnúť nervy.
10. Je úplne normálne necítiť prívalovú vlnu lásky, keď po prvýkrát vidíš svoje dieťa. Všetci mi hovorili: „V tom momente zažiješ takú lásku, akú si ešte nezažila.“ Ale prd. Akurát si dorodila, si spotená, ubolená, dosť smrdíš a máš paniku z dojčenia. Láska môže prísť až časom. A to je v poriadku.
11. Paranoidné myšlienky. Rodič sa ich skrátka nezbaví. Sleduješ malého, ako si spokojne behá po byte, a zrazu bum – v hlave sa ti vynorí katastrofický scenár o tom, ako sa pošmykne a padne hlavou rovno na hranu stola. Pozoruješ, ako sa hrá na preliezkach, a zrazu bum – myšlienka na to, ako sa omylom pustí a padne dole. Zrazu vidíš nebezpečenstvo v úplne každej bežnej aktivite.
12. Každý občas vybuchne a povie svojmu dieťaťu niečo, čo neskôr ľutuje. Byť rodičom je práca na plný úväzok – a veľmi stresujúca, treba dodať. Na internete je každý strašne múdry, a keď na nejakom rodičovskom fóre priznáš, že si zvýšil hlas, koniec.
Lenže najdôležitejšie je priznať si chybu a úprimne sa ospravedlniť. Deti neraní skutočnosť, že si sa nahneval. Veď tiež si len človek. Raní ich to, keď potom predstieraš, že si to vlastne zaslúžili.
13. Jedného dňa možno príde čas, keď svoje dieťa nebudeš mať práve najradšej. Stále ho budeš ľúbiť, lebo je tvoje. No aj deti sú samostatné osobnosti s jedinečnou povahou. A občas je tá povaha pekne naprd…
14. Mať dieťa je ako mať chudobného najlepšieho kamaráta, ktorý si myslí, že si neskutočne bohatý.
15. Keď sa dostanú do puberty, musíš ich nechať riešiť svoje vlastné problémy (samozrejme, nie tie úplne najvážnejšie, ale tie každodenné áno). A to je veľmi náročné. Nikto nechce vidieť vlastné deti trápiť sa, každý rodič by najradšej napochodoval k nim do izby a začal riešiť. No treba si uvedomiť, že takéto správanie im vo výsledku len ublíži.
