Häxan
Okultistická sníma Häxan z roku 1922 je jedinečný nemý film, ktorý spája dokument, horor a expresívne hrané scény do temného výkladu histórie bosoráctva. Preslávil sa svojou odvahou zobrazovať stredoveké predstavy o diabloch, okultistických sabatoch a inkvizícii so šokujúcou otvorenosťou a vizuálnou silou. V čase premiéry bol považovaný za kontroverzný, no dnes sa oceňuje ako originálny a vizionársky film, ktorý predbehol svoju dobu – podobne ako ostatné staré filmy na tomto zozname.
Film sa delí na niekoľko častí – od ilustrácií starých predstáv o vesmíre až po hrané rekonštrukcie výsluchov, mučenia a diabolských praktík. Režisér sám hrá postavu diabla a ukazuje, ako viera v čarodejnice viedla k perzekúciám, ktorých obete boli často ženy trpiace psychickými chorobami.
Napoléon
Snímka Napoléon si strká všetky staré filmy do vrecka, akoby boli vreckovkou. Majestátny, pompézny, gigantický. Žiadny popis nedokáže vystihnúť to, čo tento film dokázal vzhľadom na rok, v ktorom vyšiel. 1927 predstavoval rok, keď do kín prišiel jeden z najväčších filmov tých čias.
Napoléon od Abela Ganca je monumentálne dielo francúzskej kinematografie a jeden z najambicióznejších nemých filmov všetkých čias. Preslávil sa revolučnými technikami – rýchlym strihom, ručnou kamerou, montážou emócií a predovšetkým použitím trojitého obrazu, kde tri plátna vedľa seba vytvárali panoramatický zážitok. Film bol technickým aj umeleckým zázrakom svojej doby, hoci pre svoju dĺžku a náročnosť nebol vtedy plne docenený.
Dej sleduje mladé roky Napoleona Bonaparteho – od detstva na vojenskej škole až po slávne ťaženie v Taliansku. Gance nevykresľuje Napoleona len ako vojvodcu, ale ako romantického, revolučného génia, ktorý mení dejiny Európy.
City Lights
Charlie Chaplin, podobne ako Buster Keaton, patril k mnohotvárnym tvorcom, ktorí boli schopní robiť všetko. Pracoval ako scenárista, producent, režisér, herec, tanečník a tak ďalej. Jeho osobnosť je dodnes oslavovaná a sám predstavuje jeden z najväčších pilierov moderného Hollywoodu.
V roku 1931 natočil film City Lights, ktorý je považovaný za jeden z najdojemnejších a najobľúbenejších nemých filmov všetkých čias. Ešte k tomu treba poukázať na to, že film dokázal uspieť aj v ére zvuku. Preslávil sa dokonalým spojením humoru a srdcervúcej romantiky, typickým pre Chaplinovu postavu Tuláka. Film mal obrovský vplyv na filmovú komédiu aj drámu a jeho záverečná scéna patrí k najslávnejším a najemotívnejším momentom v dejinách kinematografie.
Príbeh sleduje Tuláka, ktorý sa zamiluje do slepej predavačky kvetov a rozhodne sa zohnať peniaze na jej operáciu očí. Popritom sa zapletie s bohatým opilcom, prežíva množstvo tragikomických situácií a napokon obetuje všetko, len aby jej pomohol. Keď sa dievča uzdraví a znova stretne Tuláka, nespozná ho – až kým sa ho nedotkne.
Man with a Movie Camera
A na záver si dáme filmovú lahôdku, ktorá zašmakuje hlavne ostrieľaným milovníkom filmu. Man with a Movie Camera z roku 1929 je experimentálny sovietsky film od režiséra Dziga Vertova. Ten sa touto snímkou snažil predviesť všetky možnosti filmu. Ide o jeden z najinovatívnejších filmov všetkých čias, pričom dej sleduje vznik filmu a život v meste.
Film je manifestom „čistej kinematografie“ a oslavou filmu ako umeleckého a technologického nástroja, ktorý dokáže vidieť svet novým, „mechanickým“ okom.
