Ešte než sa dostali práva na postavy mutantov z Marvelu opäť pod domovské krídla Marvel Cinematic Universe (MCU), túto odnož superhrdinov a ich filmov zastrešovalo štúdio 20th Century Fox, kde sa väčšina z nich tešila obrovskej obľube (odmyslíme si záverečné snímky ako New Mutants a X-Men: Dark Phoenix). Filmový svet mutantov odštartoval svoju dlhú púť už v roku 2000 prvým filmom X-Men.
Táto fantastická snímka nám predstavila prvých mutantov, ktorí boli rozdelení na dve strany. Na strane dobra sa nachádzali X-Men na čele s profesorom Charlesom Xavierom, ktorí sa snažili nájsť a vytvoriť mier medzi ľuďmi a mutantmi (homo superior). Na strane druhej sme našli skupinu mutantov na čele s Erikom Lehnsherrom, tiež známym pod prezývkou Magneto.
Jeho posolstvo bolo, naopak, mierené proti ľuďom, ktorých chcel určitým spôsobom zotročiť voči mutantom, nakoľko svoju rasu považoval za vyšší evolučný stupeň ľudstva. Vychádzal z toho, že mutanti by nemali byť prenasledovaní, ale ľuďom nadradení. Jeho myšlienky sa odrážajú najmä z minulosti, z čias 2. svetovej vojny, keď jeho rodina bola prenasledovaná a uväznená v koncentračnom tábore.
Tento článok slúži ako 3. pokračovanie série o nikdy nevydaných filmoch od Marvelu, kde sa bližšie pozrieme do čias, keď mal vzniknúť samostatný film s názvom X-Men Origins: Magneto. Než sa však dostaneme k samotnej podstate plánovaného a následne zrušeného filmu, preskúmame bližšie postavu Magneta ako takého, aby sme lepšie chápali, prečo mal práve jeho charakter dostať vlastný sólo projekt.
Charakteristika Magneta – Erik Magnus Lehnsherr
Erik Magnus Lehnsherr je meno, ktoré si Magneto privlastnil po udalostiach, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny. Jeho skutočné meno je Max Eisenhardt. Narodil sa a vyrástol v Norimbergu v Nemecku do židovskej rodiny strednej triedy. Už na škole sa začal zaujímať o mladú rómsku dievčinu menom Magda. Po útoku nacistov počas Kristallnacht sa presťahovali s celou rodinou do Varšavy.
Žili v časti, z ktorej neskôr vzniklo židovské geto. Max sa stal pašerákom, aby pomohol svojej rodine prežiť. Nanešťastie bola jeho rodina zajatá nacistickými vojakmi, avšak jeho strýko Jakob ho zachránil tým, že ho vytlačil z dosahu streľby. Max tak skončil v koncentračnom tábore Auschwitz, kde bol svedkom experimentov Mistera Sinistra a Josefa Mengeleho.
Max sa zúčastnil povstania v koncentračnom tábore a spolu s Magdou utiekli. Oženil sa s ňou a mali spolu prvú dcéru Anyu. Následne sa odsťahovali do sovietskeho mesta Vinnytsia, kde prvýkrát použil svoje schopnosti počas toho, ako sa dozvedel, že jeho šéf ho okráda pri vyplácaní mzdy. Hodil na neho železnú tyč, čo viedlo k nasledovným udalostiam.
Jeho šéf na Maxa zavolal KGB, ktorej príslušníci mu podpálili dom, kde sa v tom čase nachádzala aj jeho dcéra Anya. Vojaci ho zbili a zviazali, a tak sledoval, ako je jeho dcéra upálená zaživa. Max sa oslobodil a v opojení pomsty vyvraždil všetkých vojakov a zničil veľkú časť mesta Vinnytsia. Magda zhrozená jeho krutosťou ho následne opustila, nevediac, že je tehotná s dvojčatami. Tak vznikol Magneto.
Prvé myšlienky filmu X-Men Origins: Magneto
V decembri roku 2004 najala spoločnosť 20th Century Fox scenáristu Sheldona Turnera na napísanie prvého scenára k filmu, ktorý by slúžil ako spin-off série X-Men. Jeho pôvodné myšlienky v tomto scenári vyobrazovali Magneta ako Pianistu (odkaz na snímku Pianista z roku 2002 o židovskom pianistovi Wladyslawovi Szpilmanovi) skríženého s X-Men.
V apríli 2007 bol na režisérsku stoličku spoločnosťou najatý David S. Goyer. Turner uviedol, že scenár je zasadený medzi rokmi 1939 a 1955 a sleduje Magnetov pokus o prežitie v Osvienčime. Počas oslobodenia tábora stretne Xaviera, mladého vojaka. Loví nacistických vojnových zločincov, ktorí ho mučili, a práve táto túžba po pomste z nich robí nepriateľov.
Ian McKellen sa v roku 2006 vyjadril, že by opäť rád stvárnil svoju rolu s použitím počítačovo generovanej mladšej tváre, ktorá mu bola tiež aplikovaná v prológu vo filme X-Men: Posledný vzdor (The Last Stand). Na to nadviazala producentka Lauren Shuler Donner, ktorá uviedla, že film bude potrebovať McKellena, aby kotvil príbeh, ktorý by sa odohrával vo flashbackoch.
Avšak, po najatí režiséra Davida S. Goyera v roku 2007 sa uviedlo, že postavy by mali hrať herci vo svojich 20. rokoch. Herec Ian McKellen sa v júli 2008 opätovne vyjadril k nádeji, že by snímku aspoň úvodne otvoril a v závere príbehu uzavrel. Každopádne, finálna verzia snímky potrebovala mladších hercov, ktorí by mohli hlavné postavy stvárniť v jadre príbehu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
