Počuli ste už o tajomnom mrakodrape bez okien, ktorý sa nachádza priamo v New Yorku? Mrakodrap sa nachádza na 33 Thomas Street, pričom má až 29 poschodí a už na prvý pohľad pôsobí dosť znepokojivo a tajomne. Ako sme už spomenuli, nemá žiadne okno, a práve preto už roky dráždi predstavivosť verejnosti. V meste plnom moderných veží tento objekt okamžite vyčnieva a opakovane sa stáva virálnou senzáciou.
Mrakodrap na 33 Thomas Street je pomerne jednoduché nájsť, pretože jeho zábery zaplavili takmer celý TikTok. Záhadný vzhľad zaujal aj známe osobnosti. Herec Tom Hanks stavbu kedysi označil za najdesivejšiu budovu, akú kedy videl, čím len prilial olej do ohňa špekulácií. Internet zaplavili konšpiračné teórie, od tajných vládnych projektov až po sledovacie centrá, ktoré majú údajne monitorovať celý svet.
Realita však pôsobí prozaickejšie, aj keď nemenej zaujímavo. Budova patrí do korporačnej siete tzv. AT&T Long Lines, rozsiahlej infraštruktúry z čias pred digitálnou komunikáciou. Slúžila ako obrovský prepínací uzol pre telefónne hovory naplnený technológiami namiesto ľudí. Okná preto neboli potrebné a bezpečnosť mala absolútnu prioritu.
Aj dnes zohráva dôležitú úlohu v internetovej a komunikačnej sieti. Práve cez podobné objekty prechádzajú dáta, ktoré denne používajú milióny ľudí, aj keď ich skutočný význam zostáva pre verejnosť zahalený tajomstvom. Nazrime však do reálnych príbehov, ktoré opisujú iné, záhadné udalosti. Budova sa postupne stáva niečím, čo v srdci New Yorku jednoducho musíte navštíviť.
Mrakodrap na 33 Thomas Street v New Yorku
Uprostred Manhattanu stojí masívna betónová stavba, ktorú si mnohí turisti na prvý pohľad ani len nevšimnú. Tých pozornejších však upúta jej dizajn, a tak o krok spomalia. Tým, že mrakodrap na 33 Thomas Street nemá okná, si okolo seba vytvára zlovestnú a uzavretú auru. V meste plnom svetla a skla pôsobí ako cudzí element, ktorý automaticky vyvoláva otázky o tom, čo sa môže odohrávať v jeho vnútri.
Práve absencia akéhokoľvek pohľadu dovnútra živí fantáziu verejnosti už celé desaťročia. Ako sme už vyššie uviedli, keďže nikto nevidí, čo sa v budove nachádza, objavujú sa úvahy o tajných vládnych projektoch či prísne strážených technológiách. Pre niektorých ide len o architektonickú zvláštnosť, pre iných o ideálne miesto na skrývanie vecí, o ktorých sa nahlas nehovorí.
Zaujímavý pohľad však priniesol muž, ktorý sa do budovy dostal začiatkom nového tisícročia v rámci pracovnej zákazky. Spolu so synom mal inštalovať technické zariadenie, no pohyb po objekte podliehal prísnym obmedzeniam. Viaceré poschodia a priestory zostali úplne neprístupné a platil prísny zákaz klásť otázky o ich účele. Nešlo pritom o bežné bezpečnostné opatrenia, ale o jasne dané hranice.
Samotný fakt, že niektoré časti budovy ostávajú tabu aj pre ľudí, ktorí tam pracujú, prirodzene posilňuje jej tajomnú povesť. Či už ide o citlivú infraštruktúru, alebo len o potrebu maximálnej kontroly, mrakodrap na 33 Thomas Street si dodnes zachováva auru záhady, ktorú New York len tak ľahko nevysvetlí. Môže teda ísť aj o utajované vládne projekty, ktoré by verejnosť nemala poznať?
Narazili na podivné interné dokumenty
Pri práci v budove na adrese 33 Thomas Street narazili niektorí ďalší pracovníci na zaujímavé interné dokumenty. Tie opisovali presné postupy pri obsluhe strojov počas jadrového útoku. Nešlo o teóriu ani domnienku, ale o konkrétne núdzové scenáre. Dokumenty pôsobili technicky, stroho a prekvapivo detailne. Už len ich existencia naznačovala, že objekt rátal s extrémnymi situáciami.
Podľa dostupných informácií dokáže budova fungovať úplne nezávisle približne dva týždne. Má vlastné zásoby vody, energie aj paliva. Systémy vraj zvládnu zabezpečiť starostlivosť pre približne 1 500 ľudí. Takáto kapacita vyvoláva otázky, keďže oficiálne v nej nemá sídliť bežná pracovná prevádzka. Pripravenosť na jadrovú katastrofu pritom výrazne presahuje štandardné bezpečnostné normy.
Oficiálne vysvetlenie však znie pomerne jednoducho. Objekt vznikol ako technologické centrum pre prepájanie diaľkových telefonických hovorov. Niesol názov AT&T Long Lines Building a slúžil komunikačnej infraštruktúre. Vo vnútri sa nachádzali masívne stroje, ktoré nevyžadovali denné svetlo. Aj preto architekti nepovažovali okná za potrebné.
Napriek tomu sa budova nikdy nevyhla pochybnostiam. New York Times pred rokmi upozornil na možné prepojenie s NSA. Objekt mal údajne slúžiť ako odpočúvacie centrum s kódovým názvom Titanpointe. Podobné tvrdenia podporil dokument Project X aj správa The Intercept z roku 2016. Podľa nej sa časť priestorov využívala na sledovanie globálnej komunikácie. Oficiálne potvrdenie však dodnes neexistuje.
Mrakodrap na 33 Thomas Street si vzal na mušku známy TikToker
Do diskusie napokon vstúpil TikToker Eric Guidry, ktorý priniesol racionálnejšie vysvetlenie celej záhady. Vo svojich videách poukázal na to, že podobné budovy bez okien stoja po celých Spojených štátoch. Nachádzajú sa v New Yorku, Chicagu, San Franciscu, Austine a mnohých ďalších veľkých mestách. Ich umiestnenie nikdy nebolo náhodné a vždy sú tieto budovy súčasťou hustej mestskej infraštruktúry.
Potvrdil, že tieto objekty patria do siete AT&T Long Lines vytvorenej ešte pred digitálnou érou. V minulosti sa telefonické hovory prepájali fyzickým prepojením liniek. To si vyžadovalo obrovské technické uzly fungujúce nepretržite. Keďže zariadenia nevyžadovali ľudskú obsluhu ani denné svetlo, okná stratili význam. Praktickosť a bezpečnosť dostali prednosť pred estetikou.
Budova na adrese 33 Thomas Street tak patrí medzi najviac zabezpečené objekty tohto typu. Konštrukcia objektu počíta aj s extrémnymi scenármi vrátane jadrového útoku. Aj keď väčšina technológií dnes funguje digitálne, objekt zostáva kľúčový pre internetovú infraštruktúru. Dáta, ktoré denne používajú milióny ľudí, často prechádzajú práve týmto uzlom.
Napriek týmto vysvetleniam pretrvávajú pochybnosti a podozrenia. Investigatívne správy naznačili možné prepojenie s NSA. Objavili sa tvrdenia o globálnom prepínacom uzle s názvom Titanpointe. Oficiálne potvrdenie však stále chýba. Práve tento nedostatok odpovedí udržiava budovu v centre pozornosti. A tak zostáva otázkou, kde končí realita a kde začína legenda.
