Príroda, kone a pútavé ľudské príbehy. Tak by sa dal charakterizovať nový slovenský seriál Ranč, ktorý v sebe spája čaro vidieckeho života so zaujímavými postavami a dramatickými zápletkami.
Pri tejto príležitosti sme mali možnosť porozprávať sa s talentovaným hercom Noëlom Czuczorom, ktorý v seriáli stvárňuje jednu z hlavných postáv. V rozhovore sme sa rozprávali o jeho vzťahu k prírode, zážitkoch z natáčania, ale aj o tom, ako sa vyrovnal s náročnými momentmi na koni.
V seriáli si veľkým milovníkom krásy a prírody. Si taký aj v skutočnosti? Vieš si predstaviť žiť niekde na opustenom mieste?
Myslím, že to máme aj v reálnom živote, ale musím priznať, že takým skutočným milovníkom prírody som sa stal postupne. Milujem prírodu, čo prináša, a občas si užívam byť na mieste izolovanom od ruchu mestského života.
Keď som bol mladší, tento vzťah k prírode som nemal. Som totiž dosť mestský typ. Milujem ruch mesta a možnosti, ktoré ponúka. Ale postupom času vidím, že to vo mne viac inklinuje k prírode. Myslím si, že vekom sa to bude len prehlbovať. A na to sa teším.
Momentálne si vieš predstaviť život na opustenom mieste? Alebo možno na dôchodku?
Viem si to predstaviť stále viac a viac. Pred desiatimi rokmi by som na takúto predstavu reagoval s úsmevom, ale veci sa menia. Aj cez tento náš seriál, keď sme desať mesiacov točili na skutočnom ranči mimo mesta, som objavil nové možnosti a kúzlo, ktoré mesto neponúka.
V súčasnosti ťa diváci môžu poznať z televíznych projektov, napríklad zo seriálu Nemocnica. Stále tam pôsobíš?
Nie, už asi rok nie.
Ku ktorému projektu máš najväčší vzťah, ak to porovnáme?
Jednoznačne je to seriál Ranč. Je to moja srdcová záležitosť – krásny a veľký príbeh, ktorý som prežíval naplno. Nemocnica bola tiež skvelá, miloval som tú postavu a strávil som tam tri roky. Ale Ranč ma oslovil takým spôsobom, že to prebudilo všetku moju vášeň.
Pamätáš si nejaké momenty z natáčania, ktoré ti zostali v pamäti?
Určite! Je ich toľko, že je ťažké vybrať. Od extrémnych situácií, ako napríklad veľká zima, cez zábavu s kolegami až po pád z koňa, ktorý bol dosť drsný. Vyviazol som len s rozbitým kolenom, čo bol zázrak. A potom také drobnosti – vzájomná podpora medzi hercami, kde sme si vytvorili naozaj silné puto.
Máš aj úsmevné momenty?
Áno, napríklad jeden z prvých dní, keď sme na koňoch prichádzali pod strom. Môj kôň, keď vošiel z prudkého slnka do tieňa, sa zamotal do konárov. Ja som z neho visel a zároveň pokračoval v texte, akoby sa nič nestalo. Celý štáb sa smial, lebo to bolo absurdné.
Máš radšej určité typy postáv?
Rád hrám komplikované postavy, ktoré nie sú čierno-biele. Fascinuje ma skúmať, ako život formuje človeka, a to sa snažím priniesť do svojej hereckej práce.
Mal si skúsenosti s jazdou na koni už predtým?
Veľmi málo. Kedysi dávno som sa učil len základnú rovnováhu. Tento projekt nás však pripravil na oveľa náročnejšie úlohy – niekoľko mesiacov sme všetci trénovali.
Ako sa zmenil tvoj vzťah ku koňom?
Úplne. Jazda na koni je veľmi špecifická a človek si vytvorí zvláštne puto s týmto zvieraťom. Som milovník zvierat, takže to bolo pre mňa prirodzené.
Čo sa stalo pri tvojej nehode na koni?
Stalo sa to asi týždeň pred koncom natáčania. Kôň sa splašil uprostred scény a zhodil ma. Našťastie to dopadlo dobre, mal som len rozbité koleno. Bolo to desivé, ale hneď som vedel, že sa musím na koňa vrátiť, inak by som už naň nevyšiel.
Ako si prekonal ten strach?
Nepustil som si ho k sebe. Hneď som sa vrátil na koňa a dokončil scénu. Myslím, že toto je niekedy najlepšie, čo môžeme urobiť – prekonať obavy okamžite.
Prečo by si diváci mali pozrieť Ranč?
Je to plné kúzla, doslovného aj obrazného, a mám pocit, že toto kúzlo dnes potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým.
