Notre-Dame v Paríži je stredoveká katedrála, medzi ľuďmi známa ako kultúrne a historické srdce Paríža. Stavba sa nesie v gotickom duchu a za svojej existencie si prešla množstvom renovácií, z ktorých posledná začala koncom minulého roka. Trvala až doteraz a pravdepodobne bola príčinou včerajšej katastrofy.

Pravdepodobne. Slovo, ktoré sa v spojitosti s požiarom v Notre-Dame skloňuje pomerne často. Hoci prevažná väčšina ľudí verí tomu, že išlo len o nepozornosť pri práci s katastrofickými následkami, nájdu sa aj špekulanti so širokým spektrom konšpiračných teórií. Tá najrozšírenejšia dáva plamene za vinu Islamistom, ktorí sa takýmto spôsobom začínajú zbavovať náboženských pamiatok „konkurenčnej“ viery.

Nešťastie bolo úrodnou pôdou aj pre internetových trollov so záľubou v čiernom humore. Vybúrili sa na Wikipedii, kde pohotovo menili stav budovy – najprv na „burning like an oven“ (horí ako trúba na pečenie), neskôr na „on fire and dying inside :)“ (horí a vo vnútri umiera).

Takto to vyzeralo počas požiaru, ktorý sa dlho nedarilo uhasiť

2/2 Après plus de 9h de combats acharnés, près de 400 pompiers de Paris sont venus à bout de l’effroyable l’incendie. 2 policiers et un sapeur-pompier ont été légèrement blessés. pic.twitter.com/re9ZR0KB3W

— @PompiersParis (@PompiersParis) April 16, 2019

Na trochu pozitívnejšiu nôtu – Notre-Dame bol dostavaný v roku 1260 (teda jeho prevažná väčšina, dodatočné modifikácie boli následne robené až do roku 1345). To je veľa rokov dozadu. Naozaj veľa. Tak veľa, že je pre nás ťažké si to čo i len predstaviť. Pripravili sme si pre vás teda niekoľko faktov z tohto obdobia, aby ste boli v obraze, čo všetko vtedy bolo alebo naopak, čo nebolo.

1. Na začiatok nezaškodí trochu jednoduchej matematiky. Keby sme sa preniesli o rovnaký počet rokov dopredu, písal by sa rok 2778. Bohvie, či v tej dobe bude ešte ľudstvo, ako ho poznáme dnes, vôbec existovať.

2. Magna charta, na Slovensku známa ako Veľká listina slobôd, oslavovala svoje 45. narodeniny. A možno aj Zdena Studenková.

3. Aztécka civilizácia ešte neexistovala. Zato Byzantská ríša áno.

4. Dokonca sa v tej dobe nechyrovalo ani o niektorých spisovateľských velikánoch, ktorých si s históriou neodmysliteľne spájame. Napríklad taký Shakespeare sa narodil až o tri storočia neskôr.

5. Ale čo tam po spisovateľoch, keď sa v tom čase ešte ani len netlačili knihy. Prvá kniha zhotovená kníhtlačou, Gutenbergova Biblia, uzrela svetlo sveta až o dvesto rokov neskôr.

6. Taliani v tej dobe ešte nevedeli o existencii paradajok, pojem „paradajková omáčka“ bol pre nich teda celkom neznámy. Do kontaktu s touto plodinou prišli zhruba až v roku 1500, keď sa ju Európe snažil predstaviť Kolumbus, no trvalo ešte dobrých dvesto rokov, kým voči nej ľudia prestali byť skeptickí. Spočiatku si mysleli, že ich paradajky môžu zabiť.

7. A keď sme pri tom Kolumbovi, on, pochopiteľne, ešte nežil. Dokonca ani jeho rodičia. Ani starí rodičia. A ani starí rodičia jeho starých rodičov.

8. Prvá webová stránka sa načítala až o 700 rokov neskôr. (Stručná charakteristika prehliadača Internet Explorer.)

9. Ľudia netušili o existencii dinosaurov a paleontológia nebola riadne uznávanou vedou. To všetko sa zmenilo až o štyristo rokov neskôr.

10. V roku 1260 okupovalo našu planétu približne toľko ľudí, koľko dnes žije len na území Spojených štátov amerických. USA pritom ani nie je najobývanejšou krajinou na svete a jej obyvatelia tvoria len niečo vyše štyroch percent celkovej ľudskej populácie. Muselo by uhynúť 96% ľudí, aby sme sa dostali do stavu, aký bol vtedy.

11. Angličtina, ako ju poznáme dnes, neexistovala a ani s úrovňou C1 by sa dnešný človek v tom čase nedohovoril. Vtedajší anglický jazyk znel nejako takto.

12. Niektoré historické budovy v tom čase už stáli. Napríklad Hagia Sofia v Istanbule mala už vyše sedemsto rokov a Oxfordská univerzita mala 164 rokov.

13. Na Novom Zélande nebolo živej duše. Prvá vlna obyvateľstva sa začala valiť až v rozmedzí rokov 1280 – 1320.

14. 90 percent hviezd, ktoré vidíš, keď sa dnes pozrieš na oblohu, tam v tom čase nebolo.

15. A na záver, niečo čisto hypotetické – keby si v roku 1260 začal kráčať rovno a nikdy nezabočil, dnes by si si robil 2609-te kolečko okolo sveta. Prípadne by si mohol ísť na Mesiac a späť – 42-krát.

Zdroje: news.com.au, wikipedia.org, grandvoyageitaly.com, CandleStick97 / reddit.com