Ceny energií patria medzi témy, ktoré vedia poriadne zamiešať kartami v každej domácnosti. Už niekoľko mesiacov sa špekuluje o tom, ako sa zmení výška platieb za elektrinu a plyn v roku 2026. Napätie rastie nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi bežnými spotrebiteľmi, ktorí sa obávajú, že nový rok im prinesie nepríjemné prekvapenie v podobe vyšších účtov.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pritom už naplno pracuje na rozhodnutiach, ktoré ovplyvnia každého z nás. Zatiaľ je však isté len jedno – proces schvaľovania bude mať väčší dosah, než si väčšina Slovákov uvedomuje. Téme sa venoval portál Interez.
Zelená energia má svoju cenu
Na prvý pohľad sa môže zdať, že prechod na obnoviteľné zdroje energie (OZE) je jednoznačne pozitívny krok. No práve tieto zelené investície v posledných rokoch významne formovali konečné ceny elektriny. Prevádzkovatelia elektrických sietí museli investovať nemalé prostriedky do modernizácie infraštruktúry – od nových vedení až po batériové úložiská, ktoré stabilizujú sieť počas výkyvov výroby zo solárnych či veterných zdrojov.
Tieto náklady sa, prirodzene, premietajú do faktúr pre domácnosti. Aj keď Európska únia podporuje ekologické riešenia prostredníctvom tzv. Green Dealu, jeho dopad na peňaženky ľudí je neprehliadnuteľný. Cena elektriny tak už dávno nie je len otázkou výroby, ale výsledkom zložitej rovnice, v ktorej hrá úlohu aj cena emisných povoleniek či geopolitické napätie.
Plynový trh sa mení
Ani situácia v oblasti plynu nie je jednoduchšia. Viac než polovicu koncovej ceny tvorí samotná komodita – teda plyn ako taký. V posledných rokoch sa jeho trhové ceny vyšplhali na rekordné úrovne, najmä v dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine a následnej prestavby energetickej politiky Európy.
Zatiaľ čo v minulosti Slovensko ťažilo z ruského potrubného plynu, dnes sa viac spolieha na dovoz LNG (skvapalneného plynu). Tento prechod síce pomohol zvýšiť energetickú nezávislosť, no zároveň priniesol vyššie ceny a väčšiu citlivosť na svetové trhy – najmä na Áziu, kde je dopyt po plyne enormný.
Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík preto upozorňuje, že energetika by nemala byť len ideologickou hrou medzi „zelenými“ a „fosílnymi“, ale predovšetkým praktickou otázkou prežitia a dostupnosti. Podľa neho musí byť cieľom udržať ceny férové a predvídateľné, aj keď to znamená ťažké kompromisy.
Kedy sa všetko dozvieme?
ÚRSO má v pláne uzavrieť všetky cenové konania do 1. decembra 2025. Až potom sa domácnosti dozvedia, ako budú vyzerať ich účty za energie v roku 2026. Očakávame, že štát poskytne pomoc len obmedzenému okruhu zraniteľných skupín, zatiaľ čo ostatní spotrebitelia budú čeliť reálnym trhovým sadzbám.
Holjenčík verí, že nadbytok plynu v Európe a Ázii by mohol pomôcť situáciu stabilizovať, no rozhodujúce bude, ktoré krajiny budú ochotné platiť viac za LNG. Ak sa trh upokojí, Slovensko by sa mohlo vyhnúť prudkému zdražovaniu. Ak nie, čaká nás ďalší rok neistoty a zložitého hľadania rovnováhy medzi zelenou budúcnosťou a realitou rodinných rozpočtov.
