Českí odborníci upozorňujú na nové nebezpečenstvo na sociálnych sieťach. TikTokom a Instagramom sa šíri výzva zvaná Červený delfín, ktorá sa zameriava na deti a manipuluje nimi prostredníctvom zadávania rôznych úloh. Na riziko upozornil web iDnes.cz.
Postupná eskalácia
Do Červeného delfína sa dieťa zapojí tak, že mu niekto pošle video, ktoré ho vyzýva k splneniu úlohy. Následne pribúdajú ďalšie úlohy, ktoré sú stále vážnejšie a náročnejšie, dieťa je vystavené zastrašovaniu a psychickému nátlaku. Výzvy väčšinou rozosielajú anonymné účty, ktorých pôvod nie je ľahké vypátrať. Videá sú cez automatický preklad preložené do rôznych jazykov, čiže sa ľahko a rýchlo šíria.
Podľa odborník na kyberbezpečnosť Miroslava Lujku je dieťa motivované kombináciou odmien a trestov. Česká organizácia CZ.NIC zaznamenala od januára niekoľko desiatok prípadov Červeného delfína v českom internetovom prostredí. Sociálne siete však tento fenomén neevidujú ako hrozbu, takže ju nedokážu automaticky blokovať. Hovorca českej polície Ondřej Moravčík sa vyjadril, že polícia neeviduje žiaden prípad súvisiaci s Červeným delfínom.
Modrá veľryba
Názov Červený delfín je priamym odkazom na fenomén Modrej veľryby. Modrá veľryba sa začal šíriť internetom približne v roku 2016 a vyvolal vlnu paniky medzi rodičmi aj úradmi po celom svete. Pôvodne išlo o mestskú legendu a sériu dezinformácií, ktoré tvrdili, že existuje nebezpečná online hra navádzajúca mladých ľudí k sebapoškodzovaniu. Podľa týchto správ mali účastníci plniť počas 50 dní rôzne úlohy zadávané neznámym „kurátorom“, pričom poslednou výzvou mala byť údajne samov**žda.
Celý koncept Modrej veľryby bol úzko prepojený s ruskými sociálnymi sieťami a tragickými prípadmi úmrtí tínedžerov, ktoré však s touto hrou neboli vždy preukázateľne spojené. Senzačné správy v médiách prispeli k masívnemu šíreniu strachu, čím nechtiac vytvorili živnú pôdu pre skutočných internetových trollov a predátorov.
Zbytočná panika?
Experti na kybernetickú bezpečnosť neskôr upozornili, že samotná hra v podobe organizovanej štruktúry pravdepodobne nikdy neexistovala tak, ako ju vykresľoval bulvár. Napriek tomu sa fenomén stal reálnou hrozbou, pretože labilnejšie deti mohli začať napodobňovať medializované správanie zo zvedavosti alebo pod vplyvom psychického nátlaku.
Policajné zbory v mnohých krajinách vydali oficiálne varovania, aby zvýšili ostražitosť dospelých nad aktivitou detí v digitálnom priestore. Dnes sa tento fenomén uvádza ako učebnicový príklad toho, ako dokáže morálna panika a virálne hoaxy ovplyvniť verejnú mienku.
Dôležitou prevenciou zostáva otvorená komunikácia v rodinách a kritické vyhodnocovanie informácií, ktoré sa k nám dostávajú cez obrazovky smartfónov. Celý prípad slúži ako memento, že bezpečnosť na internete začína porozumením psychológii a nielen technickým blokovaním stránok.
