Pred desiatkami tisícročí putovali po Európe aj Ázii pravekí príbuzní dnešného človeka – neandertálci. Tento druh prežil dlhé obdobia a dokonca aj napriek častým karikatúram nefungoval iba ako primitívna skupina. Naopak, viaceré nálezy naznačujú premyslené konanie, pretože dokázali napríklad udržať oheň, čo počas ľadových období výrazne zvyšovalo šance na prežitie.
Postupne sa ukázalo, že ich zručnosti siahali aj ďalej. Pri nástrojoch z pazúrika sa našli stopy minerálov vytvárajúcich iskru, takže oheň vznikal cielenejším spôsobom. Navyše, pri rôznych hrotoch či sekierkach sa prejavila schopnosť plánovať, keďže výroba vyžadovala presné kroky aj predstavu o výslednom tvare. Neskôr sa dokonca rozšírila aj výroba predmetov z kostí.
Zvieracie kosti neandertálci využívali na škrabanie kože či jej zmäkčovanie, takže získali materiál vhodný na lepšie vybavenie obydlí, ale aj vlastného odevu. Každý nález potvrdzuje, že sa ich myslenie postupne prehlbovalo. Zaujímavý objav pochádza aj z Pyrenejí. Na jednom mieste sa našli stopy po výrobe dechtovej zmesi, ktorá údajne slúžila ako lepidlo.
Vznikla kombináciou spálených rastlín a vtáčieho guána, pričom jednotlivé zložky počas žeravenia vytvorili pevný a pritom tvarovateľný materiál. Tento decht sa využíval najmä na upevnenie kamenných hrotov na drevené palice. A to nie je všetko. Nazrite do článku, kde sa dozviete viac o týchto vynálezoch, bez ktorých by neandertálci v tvrdej prehistorickej dobe dozaista neprežili.
Bez teplých kožušín by sa neandertálci nezaobišli
Podľa viacerých výskumníkov sa dá predpokladať, že práve neandertálci si pomáhali kožušinami, aby získali viac tepla. Okrem toho sa u nich postupne vyvinuli viaceré anatomické úpravy, pričom robustnejšie telo či výraznejší nos umožňovali efektívnejšiu prácu so studeným vzduchom. Napriek tomu však samotná fyzická stavba nestačila na ochranu počas mrazivých období, a preto začali hľadať ďalšie riešenia.
Postupne sa ukázalo, že veľká časť tela dostávala ochranu pomocou jednoduchých kusov kože, ktoré používali ako základné odevy. Navyše, podľa viacerých analýz fungovalo takéto prikrývanie ako účinná bariéra nielen proti chladu, ale aj proti vetru a dažďu. Keďže život v drsných podmienkach si vyžadoval rýchle a praktické postupy, ľudia siahali po tom, čo mali doslova po ruke.
Získavanie kožušín prebiehalo jednoducho. Neandertálci ulovili zviera, sňali z neho kožu, následne ju očistili a aby získali vhodný tvar, prepichli ju jednoduchým nástrojom. Takto vznikli otvory, cez ktoré nakoniec prevliekli hrubú niť vytvorenú zo šliach. Vďaka tomu sa jednotlivé kusy kože spojili do voľného odevu, ktorý sa dal ľahko prispôsobiť.
Napokon sa tak vytvoril odev poskytujúci ochranu pred chladom a vlhkosťou, pričom sa uplatnila jednoduchá technika aj dostupné materiály.
Praveký švajčiarsky nožík zaujal archeológov
Iba tento rok sa tím odborníkov z Veľkej Británie a Belgicka dostal k mimoriadnemu objavu, ktorý okamžite zaujal vedecký svet. Počas výskumu starých vrstiev v jaskyni Scladina pri belgickom meste Andenne našli nástroj vytvorený z holennej kosti dávneho leva. Tento predátor žil pred približne pred 130 000 rokmi, takže nález priniesol nové svetlo na technické zručnosti pravekých obyvateľov regiónu.
Keď sa výskumníci podrobne venovali samotnej kosti, všimli si jasné známky opracovania, a tak začali preverovať jej pôvodný účel. Postupne sa ukázalo, že neandertálci pravdepodobne premenili dlhé kosti na veľmi univerzálne pracovné nástroje. Nielenže ich tvarovali do podoby dlát, ale následne ich používali aj na úpravu ďalších surovín.
Preto sa dá predpokladať, že tieto nástroje fungovali ako akési multifunkčné zariadenia, podobné dnešným švajčiarskym nožíkom. Navyše, podľa stôp na povrchu sa dá usudzovať, že takéto predmety slúžili aj na precízne retušovanie iných nástrojov. Výskumný tím navyše zdôraznil, že tento objav predstavuje najstarší známy dôkaz premeny levích kostí na vyspelé nástroje.
Taktiež poukazuje na široké vedomosti pravekých remeselníkov, ktorí napriek drsnému prostrediu dokázali premýšľať nad vlastnosťami kostných materiálov, ale aj nad ich praktickým využitím. Tým sa navyše potvrdzuje aj mimoriadna prispôsobivosť dávneho druhu, ktorého správanie často vyvoláva prekvapenie. Podľa archeológa Dr. Grégoryho Abramsa nález poukazuje na komplexné systematické plánovanie.
Ako neandertálci vytvorili lepidlo?
Pravekí tvorcovia potrebovali hľadať spôsob, ako spojiť kamenné hroty s drevenými násadami, a preto začali experimentovať s prírodnými surovinami. Postupne vznikol jednoduchý, no prekvapivo účinný proces, ktorý umožnil vytvoriť hustú, lepkavú zmes so širokým použitím. Najprv si pripravili miesto, kde celý postup prebiehal. Pomocou rúk alebo dostupných drevených nástrojov vykopali plytkú jamu.
Do nej uložili pevné kamene, aby získala lepšiu stabilitu. Následne, keď už mali základnú jamu pripravenú, uložili do nej zväzky listov skalnej ruže, pretože tieto listy obsahovali zložky vhodné na tepelné spracovanie. Aby však vznikla vhodná komora, museli jamu prekryť. Preto naniesli vrstvu piesku a guána, čím vytvorili uzavretý priestor, ktorý lepšie reguloval teplotu.
Nad zakrytú jamu následne naskladali drevo a zapálili ho, aby vznikol stabilný ohrev. Teplo postupne prenikalo k listom pod pieskom, čo spôsobovalo ich zuhoľnatenie aj premiešanie so suchým pieskom. Neskôr z jamy odstránili kryciu vrstvu a rozdrvenú hmotu premiešali, aby získali jednotnú konzistenciu. Vďaka tomuto teplu sa materiál zmenil na mazľavú, tmavú substanciu.
Tento decht sa následne nanášal na drevené násady alebo hroty oštepov, pretože po ochladení pevne držal. Po zahriatí sa dal opätovne tvarovať, takže neandertálci získali materiál, ktorý sa dal používať pri výrobe rôznych nástrojov.
