Už od včera máme možnosť v kinách vidieť novú verziu populárneho hororu Nenávisť. Režisérsky sa podeň podpísal talentovaný Nicolas Pesce (The Eyes of My Mother), pričom ako producent dohliadal Sam Raimi.
Trailery lákajú na svižný a pochmúrny horor, možno však nevieš, že Nenávisť nie je vo svete filmov žiadnym nováčikom. Táto značka má totiž za sebou veľmi bohatú históriu, ktorú si v tomto článku predstavíme. Poďme na to.
Pozor, tento článok obsahuje spoilery.
Začiatky
Hororová séria Nenávisť pochádza z Japonska a tamojším fanúšikom je známa pod názvom Ju-On. Jej história sa začala písať už v roku 1998, keď boli uvedené dva krátke filmy s názvami Katasumi a 4444444444. Oba režíroval Takaši Šimizu a dnes tvoria oficiálny kánon Ju-On.
V prvom z nich sme mohli sledovať príbeh dvoch školáčok (ktoré sa neskôr objavili v prvom celovečernom filme). Tie na pôde školy zažijú skutočne hororovú príhodu. Snímka 4444444444 je zase o Tsuyoshim, Kanninom staršom bratovi.
Ten sa má v škole stretnúť so svojou priateľkou, ale namiesto nej nájde len podivný mobilný telefón, na ktorý volá niekto s bizarným číslom 4444444444. O pár sekúnd je jasné, že mladíkovi pôjde o život.
Ju-On (2000)
Prvé nesmelé krôčky teda séria už urobila, ale teraz bolo na čase, aby tvorcovia mohli látku rozvinúť v plnohodnotnom celovečeráku. Ten napokon dorazil v roku 2000, opäť pod režisérskym dohľadom Takašiho Šimizu. V ňom režisér dokázal predstaviť tajomnú kliatbu, ktorá ostane na mieste, kde niekto zomrel v šialenom hneve, väčšiemu počtu divákov.
Snímka rozprávala o učiteľovi menom Kobajaši, ktorý navštívi jedného zo svojich študentov, aby zistil, prečo nechodí do školy. Veľmi rýchlo však zistí, že s chlapcom niečo nie je v poriadku. Na poli skromnej 70-minútovej stopáže dokázal režisér rozohrať slušný hororový teror. Snímka bola navyše pozitívne prijatá kritikmi aj divákmi.
Ju-On 2 (2000)
Takaši Šimizu nezaháľal a ešte v ten istý rok ponúkol divákom pokračovanie. Ju-On 2 uzatvárala príbeh predchádzajúceho filmu a zároveň ponúkla aj nové postavy, ktoré sa museli popasovať so smrtiacou kliatbou.
Druhý diel sa tiež stretol s úspechom, navyše bol oproti jednotke aj schopnejšie natočený a technicky kvalitnejší. Nič tak Šimizuovi nebránilo pokračovať. Ďalší diel dorazil o dva roky neskôr.
Ju-On: The Grudge (2002)
Chronologicky bol Ju-On: The Grudge tretím celovečerákom, ale bol zároveň prvým filmom, ktorý si odbil premiéru na strieborných plátnach, a to aj mimo domovské Japonsko.
Snímka ponúkla pomerne zamotaný príbeh, ktorý sa ale u divákov chytil a z Ju-On: The Grudge sa stal veľký kult. Reakcie amerických či európskych kritikov boli síce pomerne vlažné, ale diváci boli nadšení a hneď o rok neskôr vznikol očakávaný sequel.
Ju-On: The Grudge 2 (2003)
Ju-On: The Grudge 2 si vzal pod svoje krídla overený Takaši Šimizu a aj v ňom rozvíja príbehové línie, ktoré načal v predchádzajúcich dieloch. Terčom smrtiacej pomsty sa tentokrát stáva realitný maklér a jeho mladšia sestra.
V prípade tohto dielu už bolo divácke prijatie pomerne chladnejšie. Stále však dostali celkom slušnú duchárčinu, ktorá ponúkla hneď niekoľko (ne)príjemne mrazivých momentov. Akási sviežosť a originalita predošlých kúskov tu však už citeľne chýbala.
Nenávisť (2004)
Takaši Šimizu však ešte stále nebol látkou unavený, takže kývol na réžiu amerického remaku Ju-On: The Grudge. Ten sa v roku 2005 dostal aj do našich kín a v hlavných úlohách sa predstavila Sarah Michelle Gellar, Clea DuVall, William Mapother, Bill Pullman či Grace Zabriskie.
V zásade išlo o pomerne verný remake, ktorý sa odlišoval len v niekoľkých bodoch a v samotnom závere. Zaujímavosťou bolo, že Šimizu dokázal využiť americké postavy v japonskom prostredí a dobre poukázal na ich ťažkosti prispôsobiť sa novej spoločnosti a kultúre.
Celkovo bola Nenávisť z roku 2004 slušným hororom, hoci fanúšikom série už príliš veľa nového neprinášala. Finančne však išlo o veľký úspech (oproti rozpočtu 10 miliónov dokázala snímka utŕžiť 187 miliónov), takže bolo jasné, že sequel nás neminie.
Nenávisť 2 (2006)
Nenávisť 2 dorazila v roku 2006 v réžii koho iného, ako Takašiho Šimizu. Na scénu sa vrátila Sarah Michelle Gellar, ktorú tentokrát doplnili Amber Tamblyn, Arielle Kebbel, Edison Chen či Teresa Palmer. V tomto prípade to už rozhodne nebola taká hitparáda ako minule.
Rozpočet sa navýšil na 20 miliónov, ale dvojka dokázala zo svojej púte po kinách vyťažiť len 70 miliónov. Išlo o veľké sklamanie, takže tretí diel bol napokon uvedený priamo na DVD nosiče.
Nenávisť 3 (2009)
Takašiho Šimizu na režisérskej stoličke vystriedal Toby Wilkins, ktorý sa zo značky pokúsil vytlačiť ešte trochu šťavy. Film dopovedal príbeh Jakea Kimblea, ktorý jediný prežil nadprirodzené besnenie dvojky a musel byť umiestnený do ústavu pre duševne chorých.
Následne sme sa zoznámili s ďalšími postavami, ktoré sa museli popasovať s kliatbou. Je nutné povedať, že sága už začínala pôsobiť únavne a repetitívne. Wilkinsovi sa však predsa len podarilo uhrať trochu lepší výsledok, než dokázal naposledy Šimizu.
Štúdio mohlo byť tiež spokojné, keďže na rozpočet 5 miliónov boli výsledné tržby 39 miliónov celkom potešiteľné. Už vtedy však bolo zrejme všetkým jasné, že sága narazila na svoje limity a pokračovanie neprichádza do úvahy. Muselo sa začať odznova a inak.
Ďalšie japonské filmy
Aby sme boli úplne presní, tak okrem Nenávisti 3 vznikli v roku 2009 ešte dva japonské filmy Ju-On: Black Ghost a Ju-On: White Ghost. V roku 2014 sa japonskí diváci dočkali snímky Ju-On: The Beginning of the End, v roku 2015 nasledovala Ju-On: The Final Curse a rok 2016 ponúkol Sadako vs. Kayako, čo bol vlastne crossover sérií Ju-On a Ring.
Vzhľadom na nevalnú kvalitu týchto snímok sa im nebudeme bližšie venovať. Môžeme len povedať, že sa na nich veľmi dobre ilustruje vyčerpanosť celeje ságy, ktorá už nemá čo ponúknuť a len dokola variuje známe triky.
Nenávisť (2020)
Pomaly, ale isto sa dostávame do súčasnosti, keď to producenti s touto značkou ešte nevzdali a rozhodli sa ju oživiť. Ako sme nadhodili vyššie, tentokrát sa začne odznova s cieľom prilákať novú generáciu po strachu bažiacich divákov.
Na režisérskej stoličke sedí Nicolas Pesce, ktorý si urobil meno najmä u priaznivcov artovo ladených hororov. Natočil slušné žánrovky The Eyes of My Mother a Piercing. Práve Nenávisťou však vstupuje na mainstreamovejšie teritórium, takže uvidíme, ako sa mu bude dariť. V hlavných úlohách sa predstavia Andrea Riseborough, Demián Bichir, John Cho, Betty Gilpin či Jackie Weaver.
V centre príbehu bude aj tentokrát stáť smrtiaca kliatba, ktorá sa zameria na detektívku Muldoon. Tá síce na žiadnych démonov ani duchov neverí, ale svoje názory veľmi rýchlo zmení. Navyše je rozhodnutá zastaviť kliatbu za každú cenu. Je rozhodne zaujímavé, že to tvorcovia s Nenávisťou ešte nevzdali. Držíme im však palce, aby ich novinka mala úspech.
Z doterajších ukážok sa však zdá, že divákov by v kinách mohol naozaj čakať výborný a atmosférický horor, ktorý by sa priblížil ku koreňom raných japonských originálov. Pesce je talentovaný režisér, takže veríme tomu, že nesklame. Zatiaľ však nemáme dôvod na pochybnosti. Nenávisť si slovenskú premiéru odbila 2. januára 2020.
Zdroj: en.wikipedia.org, Itafilm
Tento obsah vznikol v spolupráci s Itafilm
