Zľavy a výpredaje patria k najväčším lákadlám pre spotrebiteľov už celé roky, no správanie Slovákov pri impulzívnom nakupovaní prechádza viditeľnou premenou. Najnovší prieskum nákupného poradcu Heureka Group ukázal, že ľudia začínajú pristupovať k míňaniu oveľa uvážlivejšie než v minulosti. Hoci marketingové kampane sú stále silným spúšťačom impulzívnych nákupov, väčšina domácností si už oveľa starostlivejšie premyslí, do čoho investuje svoje peniaze. Web Techbyte informoval o tom, ktorá skupina Slovákov naďalej bojuje s impulzívnym nakupovaním.
Zmena sa týka najmä mladých spotrebiteľov vo veku 18 až 24 rokov. Kým ešte nedávno panoval názor, že práve táto generácia nakupuje najspontánnejšie, realita sa ukazuje byť opačná. Mladí dospelí si dávajú väčší pozor na svoje výdavky, starostlivejšie plánujú, porovnávajú ceny a množstvo nákupov si pripravujú vopred. Impulzívne nakupovanie v tejto vekovej kategórii priznalo iba osem percent opýtaných, čo je prekvapujúco málo.
Míňanie a seniori
Na opačnom konci spektra stoja seniori. Skupina, od ktorej by verejnosť očakávala najväčšiu finančnú opatrnosť, je podľa prieskumu naopak impulzívna a oveľa častejšie podlieha spontánnym nákupom. Šéf analytikov Heureka Group Andy Werner potvrdil, že ak sa niekto označí za impulzívneho spotrebiteľa, ide najčastejšie o osobu staršiu ako 65 rokov. Impulzívne nakupovanie tak prestáva byť doménou mladých – a stáva sa fenoménom vyššieho veku.
Prieskum ukázal, že hoci polovica Slovákov si dnes svoje nákupy plánuje, impulzívne míňanie úplne nezmizlo. Každý siedmy človek si občas dopraje neplánovaný nákup a ženy to priznávajú častejšie – reagujú viac na zľavy, reklamu a módne podnety.
Na čo míňame najviac?
Najväčšia časť výdavkov Slovákov smeruje na potraviny a nápoje, tesne za nimi nasleduje obuv a tretie miesto patrí elektronike. Pri nákupoch sa prejavujú výrazné rozdiely medzi pohlaviami: ženy investujú najmä do kozmetiky a oblečenia, muži do elektroniky a streamovacích služieb. Podľa psychologičky Ivany Líbalovej je to dôsledok odlišných hodnôt – ženy kladú dôraz na vzhľad a vzťahy, muži na výkon a praktickosť.
Výdavkové návyky výrazne ovplyvňuje aj vek. Mladí preferujú cestovanie a zážitky, ľudia vo veku 25 až 34 rokov míňajú viac na alkohol a cigarety a majetnejší spotrebitelia si doprajú častejšie reštaurácie či luxusné služby. Werner dodáva, že práve pri finančne zabezpečených ľuďoch sú častým impulzom k nákupu nuda a okamžitá dostupnosť tovaru.
Vina z nakupovania a prekliate zľavy
Zaujímavé rozdiely sa objavili aj pri pocitoch viny po impulzívnom nákupe. Slováci majú podľa prieskumu väčšie výčitky ako Česi. Len 12 percent slovenských respondentov uviedlo, že po nákupoch necíti žiadnu vinu, zatiaľ čo v Česku je to až 19 percent. Najintenzívnejšie pocity viny pociťujú ľudia s nízkym príjmom, najmenšie tí, ktorí zarábajú nadštandardne. Výčitky najčastejšie trápia ženy a starších ľudí.
Hlavným motorom impulzívnych nákupov sú jednoznačne zľavy. Až polovica opýtaných označila výhodne označenú cenu za najväčší dôvod, pre ktorý minú peniaze bez prípravy. Zľava totiž nefunguje iba ako ekonomické zvýhodnenie – podľa psychologičky Líbalovej má aj emocionálny rozmer. Znižuje pocit viny, pôsobí ako „ospravedlnenie“ pre neplánovaný nákup a dáva pocit, že človek urobil výhodné rozhodnutie.
Hovorca Heureka Group Ondřej Šveda pripomína, že zľavy umožňujú kúpiť kvalitnejší produkt za lepšiu cenu. Dodáva však, že treba sledovať aj dlhodobé náklady – úspornejší televízor môže ročne ušetriť desiatky eur, takže aj drahšia voľba sa môže vyplatiť.
