V modernej dobe, keď máme na výber viac než kedykoľvek predtým, sa môže zdať zvláštne, že mnohí ľudia zostávajú v priemerných vzťahoch. Napriek slobode, ktorú nám súčasná spoločnosť ponúka, sa často neodvážime urobiť krok do neznáma, aj keď cítime, že náš súčasný partner nie je tým pravým. Mnohí si vyberajú bezpečie, istotu a zdanlivý pokoj pred neistotou, ktorá by mohla viesť k väčšiemu šťastiu.
Za týmto správaním sa skrýva zložitý psychologický jav, ktorý odborníci označujú ako „settling“ – uspokojenie sa s niečím, čo nenapĺňa naše najhlbšie túžby, len preto, že je to pohodlné alebo spoločensky akceptované. Nejde pritom len o vzťahy. Tento fenomén presakuje aj do iných oblastí života – práce, bývania, dokonca aj voľnočasových aktivít. Ale práve vo vzťahoch môže mať najhlbší vplyv. Téme sa venoval portál Diva.
Znaky, že žijeme vo vzťahu zo zvyku
Settling vo vzťahu nemusí byť na prvý pohľad zjavný. Mnohí ľudia si neuvedomujú, že zotrvávajú v partnerstve, ktoré ich v skutočnosti nenapĺňa. Podľa psychologičky Annie Tanasugaru, Ph.D., je jedným z hlavných príznakov strata záujmu o partnera ako osobu – nechuť robiť mu radosť, ochabnutá komunikácia, či ignorovanie emocionálnych potrieb.
Tento stav sa často prekrýva s rutinou, ktorú si zamieňame za stabilitu. Sexuálna nekompatibilita, nedostatok intimity alebo náhrada hlbokého spojenia fyzickým kontaktom sú ďalšie signály, ktoré by nás mali varovať. Ak z partnerstva zmizne iskra a záujem o druhého človeka, môže to byť znamenie, že sme sa uspokojili s niečím, čo je pre nás v skutočnosti málo.
Emocionálne prázdno a vnútorný rozpor
Ľudia, ktorí zažívajú tento druh settlingu, často opisujú pocit tichej nespokojnosti, ktorý ich sprevádza každý deň. Vzťah síce funguje navonok, ale vnútorne cítia prázdno alebo dokonca úzkosť. Ako hovorí terapeut Arnie Leadingham, „Ak sa pristihneš pri myšlienke ‚To je všetko?‘, niečo v tebe túži po niečom hlbšom.“
Tento druh vnútorného rozporu môže byť zradný – partner nie je „zlý“, no nedáva nám to, po čom duša naozaj túži. Často si to ospravedlňujeme vetami ako: „Veď by som nemusela mať ani toto,“ alebo „Nie je ideálny, ale aspoň je stabilný.“
Prečo sa uspokojujeme? A ako s tým skoncovať
Najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú pre zotrvanie vo vzťahu aj napriek výhradám, je strach zo samoty. Terapeutka Samantha Grimes upozorňuje, že pocit osamelosti môže byť tak desivý, že ľudia radšej zotrvajú vo vzťahu bez lásky, než by riskovali byť sami. Niektorí dokonca strácajú svoju identitu – prispôsobia sa partnerovi natoľko, že preberajú jeho záujmy, názory a sny, pričom zabúdajú na vlastné.
Cesta von z tohto bludného kruhu vedie cez hlbokú sebareflexiu. John Dabach, Ph.D., odporúča zamyslieť sa, čo naozaj od vzťahu očakávame, a mať odvahu o tom hovoriť. Otvorená komunikácia, spoločné plány a snaha znovu sa emocionálne aj fyzicky prepojiť môžu vzťah zachrániť – ak je ešte čo zachraňovať.
Neuspokoj sa. Vyber si lásku, ktorá ťa presiahne
Niekedy je však potrebné priznať si, že settling nás brzdí a odďaľuje šťastie, ktoré by sme mohli prežívať inde. Nielen s iným človekom, ale najmä so sebou samým – v pravde, sile a dôvere vo vlastnú hodnotu. Hľadať partnera, ktorý nás inšpiruje rásť, zdieľa s nami podobné hodnoty a dokáže nás podporiť aj v našich najzraniteľnejších chvíľach, nie je príliš náročná požiadavka.
Je to základný predpoklad pre skutočne naplnený život. A možno práve to je pointa – neuspokojiť sa s niečím len preto, že je dostupné. Či už ide o lásku, prácu, alebo topánky.
