To, čo dnes poznáme ako Severné a Baltské more, bolo kedysi rozsiahlym územím plným života. Pred tisíckami rokov sa na miestach, ktoré sú dnes pod vodou, rozprestierali obývané roviny, pobrežia a pravdepodobne celé praveké osady. Vedci sú teraz presvedčení, že práve tieto zatopené oblasti môžu ukrývať kľúčové dôkazy o dávnych civilizáciách.
Nový medzinárodný výskumný projekt sa zameriava na mapovanie dávno zmiznutých krajín, ktoré pohltil oceán po skončení poslednej doby ľadovej. Téme sa venoval portál Indy100.
Zatopený svet, ktorý kedysi patril ľuďom
Pred približne 20-tisíc rokmi bola hladina oceánov až o 130 metrov nižšia než dnes. Vďaka tomu existovali rozsiahle pevniny tam, kde dnes vidíš len more. Tieto oblasti slúžili ako prirodzené migračné trasy aj miesta pre trvalé osídlenie ľudí.
Postupné otepľovanie planéty však spôsobilo, že voda začala stúpať. Celé krajiny zmizli pod hladinou, spolu s nimi aj stopy po civilizáciách, ktoré tam žili celé tisícročia.
Vedci dnes odhadujú, že kedysi bolo nad vodou až niekoľko miliónov štvorcových kilometrov pevniny, z ktorých značná časť sa nachádzala práve v okolí Európy.
Doggerland: stratený kontinent pod Severným morom
Jedným z hlavných cieľov výskumu je oblasť známa ako Doggerland – dávna pevnina, ktorá spájala Britské ostrovy s kontinentálnou Európou. Pred asi 8-tisíc rokmi tam žili pravekí obyvatelia, lovci aj zberači.
Odborníci ju označujú za jedno z najatraktívnejších miest pre praveké osídlenie v celej Európe. Úrodná pôda, rieky a bohaté prírodné zdroje z nej robili ideálne prostredie pre život.
Výskumný tím chce pomocou moderných technológií – sonarov, 3D mapovania dna a potápačských prieskumov – zistiť, ako presne ľudia v týchto oblastiach žili a čo po nich zostalo.
Prečo sa s výskumom ponáhľajú
Vedci upozorňujú, že čas hrá proti nim. Dnešné morské oblasti sa čoraz viac využívajú na výstavbu veterných elektrární a ďalších ekologických projektov. Hoci pomáhajú v boji proti klimatickej zmene, zároveň môžu nenávratne poškodiť archeologické lokality.
Cieľom projektu je preto rýchlo zdokumentovať podmorské krajiny, kým budú narušené modernou výstavbou.
Výskum sa zameria aj na dánske pobrežia, kde chcú odborníci preskúmať, ako ľudia využívali morské zdroje pred 9-tisíc rokmi a či boli pobrežné osady rozšírenejšie než vnútrozemské.
Ak sa tieto výpravy potvrdia, môže ísť o jeden z najväčších archeologických objavov moderných dejín. Zatopené svety by totiž mohli prepísať to, čo dnes vieme o prvých európskych civilizáciách.
To, čo dnes považujeme za prázdne morské dno, mohlo byť kedysi kolískou ľudského života.
