Naše telo ukrýva schopnosti, ktoré vedci stále len objavujú. Myslíš si, že cítiš predmet len vtedy, keď sa ho dotkneš? Najnovší výskum z Londýna ukázal, že ľudské prsty dokážu vnímať objekty aj bez priameho kontaktu. Znie to ako sci-fi, no práve táto štúdia spochybnila doterajšie predstavy o tom, ako vlastne funguje hmat.
Vedci z dvoch popredných britských univerzít sa rozhodli preskúmať, do akej miery dokáže človek odhaliť predmet skrytý pod vrstvou materiálu, napríklad piesku. A to, čo zistili, by mohlo zmeniť nielen chápanie našich zmyslov, ale aj budúcnosť robotiky a umelej inteligencie. Téme sa venoval portál Vo svete IT.
Človek verzus stroj: Prekvapenie, ktoré nečakal nikto
V experimente sa zúčastnili dobrovoľníci, ktorých úlohou bolo nájsť malú kocku ukrytú pod pieskom. Vedci im nedovolili dotknúť sa objektu priamo – mohli len jemne prechádzať rukou po povrchu. Na porovnanie vytvorili aj robotické rameno vybavené senzormi a sofistikovaným algoritmom, ktorý mal simulovať ľudský hmat.
Výsledok? Ľudská ruka bola presnejšia. Dobrovoľníci dokázali správne určiť polohu ukrytého predmetu v až 70,7 % prípadov, zatiaľ čo robot dosiahol len približne 40 % úspešnosť. Napriek tomu, že stroj „videl“ pod povrch pomocou senzorov, ľudské prsty si poradili lepšie – reagovali totiž na mikroskopické vibrácie a zmeny v štruktúre piesku.
Vedci zistili, že náš mozog tieto jemné signály spracúva podobne, ako keď používame chirurgické nástroje či sondy – teda ako predĺženie vlastného tela. Tento jav nazvali rozšírenou telovou schémou. Znamená to, že človek dokáže „cítiť“ predmety aj vtedy, keď sa ich fyzicky nedotýka, pretože mozog vníma drobné posuny materiálu ako priamy dotyk.
Tajomstvo ukryté v prstoch
Fyzikálne modelovanie potvrdilo, že ľudská citlivosť sa blíži teoretickému maximu. Naše nervové zakončenia v prstoch reagujú na drobné zmeny tlaku a vibrácií, ktoré sa šíria cez sypký materiál. Ide o schopnosť, akú vedci doteraz pripisovali len niektorým vtákom – napríklad tým, ktoré lovia potravu ukrytú pod pieskom.
Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo vtáky majú špeciálne receptory v zobákoch, človek sa spolieha výlučne na neurologickú precíznosť a hustú sieť nervových zakončení. Práve tie dokážu zachytiť aj signály, ktoré by technológia ešte nevedela rozpoznať.
Zázračná koža: Prelom pre vedu aj technológie
Tento objav by mohol zásadne ovplyvniť vývoj robotov, ktorí sa spoliehajú na dotykové senzory. Ak sa vedcom podarí napodobniť ľudskú schopnosť vnímať predmety „na diaľku“, otvoria sa nové možnosti pre robotické systémy schopné pracovať v tme, pod vodou alebo v nebezpečných podmienkach. Môže ísť o technológie využiteľné v archeológii, medicíne či dokonca pri misiách na iných planétach.
Podľa Lorenza Jamoneho z University College London je tento výskum krásnym príkladom, ako sa psychológia, neuroveda a robotika môžu spojiť. Experimenty s ľuďmi pomohli zlepšiť algoritmy pre robotov a naopak, výsledky robotov pomohli lepšie pochopiť fungovanie ľudskej kože a mozgu.
Elisabetta Versace z Queen Mary University dodáva, že ide o prvý systematický výskum svojho druhu. Podľa nej môžu tieto zistenia nielen rozšíriť naše chápanie zmyslov, ale aj prispieť k vývoju bezpečnejších technológií pre prácu v prostrediach, kde je kontakt s povrchom riskantný alebo nemožný. Zdá sa, že ľudské telo má stále čo ponúknuť – aj v ére, keď sa zdá, že technológie už dávno prekonali svojich tvorcov.
