Voda v Dunaji klesla na svoje historické júlové minimum. V rumunskom prístave Corabia rekreačné člny uviazli na plytčine a nemôžu prepravovať turistov. Maďarský premiér Péter Magyar zas oznámil, že pre nedostatok vody v Dunaji bude odstavená jadrová elektráreň Paks. Výnimočná situácia, samozrejme, neobišla ani Slovensko.
V Bratislave a v okolí bola nezvyčajne nízka hladina pozorovaná obyvateľmi a vedci zo Slovenskej akadémie vied potvrdili, že júlový prietok vody v Dunaji dosiahol historické minimá. Od začiatku meraní v roku 1876 nebola v Bratislave zaznamenaná taká nízka hladina druhej najdlhšej európskej rieky v tomto mesiaci.
„Za 125 rokov meraní sa to v júli stalo iba šesťkrát. Všetkých šesť prípadov nastalo teraz v Bratislave na Dunaji,“ napísal SHMÚ o prípadoch „extrémneho hydrologického sucha“ na Dunaji.
Samozrejme, neboli by to Slováci, ak by ku zvláštnej situácii nemali čo povedať. O fotkách zdieľaných v skupinách na Facebooku ľudia vo veľkom diskutujú. Súčasťou debaty sú stupídne príspevky od expertov z Vysokej školy života, ale aj skvelé vtipy od tých, čo sa na udalosti len zabávajú.
Vyschnuté ramená
Dunaj v týchto dňoch skutočne zápoli s nízkym prietokom. Najviditeľnejší je tento jav v ramenách rieky, v ktorých je aj za normálnych okolností omnoho menej vody ako v hlavnom koryte. Situácia v Karloveskom ramene pri Klube vodných športov v Bratislave je natoľko kritická, že niekoľko zakotvených lodí sa ocitlo na súši. Fotografia agentúry TASR vznikla 30. júla.
Pre nedostatok vody sa ľuďom naskytla výnimočná príležitosť prejsť cez koryto rieky po súši. Ako to tak býva, Bratislavčania si z toho spravili skvelú atrakciu. O zábery nízkych hladín Dunaja a jeho ramien sa vo veľkom delia na sociálnych sieťach.
Dunaj bez vody
Nízka hladina Dunaja je viditeľná napríklad v lokalite Lido či pri Devíne. Mnohí komentujúci na Facebooku sú znepokojení a stav považujú za následok klimatických zmien, vysokých teplôt a sucha. Ďalší si z toho ťažkú hlavu nerobia a hovoria, že podobne to vyzeralo aj niekoľkokrát v minulosti. Hlavne pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo mal tok Dunaja v Bratislave iný charakter, čo je skutočne pravda.
Našli sa aj takí, ktorí to však ženú do extrému a sú skalopevne presvedčení o tom, že za žiadnych okolností nemôže ísť o žiaden následok klimatickej krízy, lebo aj v roku 1900 bola veľmi nízka hladina Dunaja a je to teda normálne. Nie je to celkom presvedčivý argument – to, že sa niekedy dávno niečo raz stalo, neznamená, že je niečo normálne. Podľa tejto logiky je potom úplne normálne aj to, že sa človek pos*rie, ak sa mu to predtým v živote niekedy už stalo.
Nové príležitosti
Niekto vidí krízu, niekto je ľahostajný a niekto zasa cíti príležitosť. Slováci sa začali pretekať vo vytváraní skvelých nápadov, ako by sa dal vyschnutý Dunaj prakticky využiť. „Toto keby je počas covidu, tak si v pohode vybehnem nakúpiť do Hainburgu,“ napísal Roland. „O týždeň to dáme na Mojžiša,“ pridal sa Štefan.
Nové spojenie medzi Starým mestom a Petržalkou si pýta kvalitnú infraštruktúru. Ďalší z komentujúcich sa už nevie dočkať: „Dúfam, že vyhrá Vallo a pôjde tadiaľ cyklotrasa – aspoň štvorprúdovka.“
Objavil sa aj návrh riešenia, ako by sa nízku hladinu rieky dalo napraviť: „Povinné močenie z brehu do Dunaja! Všetci, aj turisti! Mali by dať hlasovať v parlamente!“ Podľa ďalšieho komentujúceho by sa takáto príležitosť dala využiť na skrášľovanie nášho okolia: „Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR v gescii ministra R. Huliaka vyhlasuje akciu ‚Vyčistime si koryto Dunaja‘, 100€/deň/os., platí až do naprší a uschne…“
Tak čo, chopia sa naši politici niektorého z týchto vynikajúcich nápadov alebo budú len pasívne čakať, kým si to príroda nevyrieši po svojom?
