Aj majster tesár sa občas utne a aj jazykovedec, človek s vysokou školou či hotový génius z času na čas zabudne, ako sa niečo povie. Dôkazom toho sú aj títo ľudia z Twitteru, ktorým vypadli slovíčka… a takto vtipne ich nahradili.
1. Moja 5-ročná neterka volá havranov „halloweensky orol“.
2. Moja (veľmi inteligentná, musím podotknúť) spolužiačka z výšky raz v reštaurácii zabudla názov jedla, ktoré si chce objednať. „Šalát, ale akože taký vážne, VÁŽNE mokrý šalát,“ snažila sa vysvetliť čašníkovi, ktorý na ňu pozeral ako teľa na nové vráta. Úprimne, ani sa mu nečudujem, bol som na tom rovnako. A mimochodom… bola to polievka. Chcela si objednať polievku.
3. Moja dcéra po tom, čo som ju nachytala, ako ochutnáva vlastné šušne, argumentovala: „Mama, ale to je proteínová žuvačka. A zadarmo.“ Nikdy som nebola pyšnejšia a znechutenejšia zároveň.
4. Raz som zabudla, ako sa povie stôl. Tak som sa to snažila opísať ako „ten povrch so štyrmi nohami“. Našťastie, druhá strana pochopila, lebo očividne tiež patrila do tej skupiny retardovaných ľudí, ktorí si proste nevedia spomenúť, ako sa povedia bežné veci…
5. Na našej dovolenke v Číne sme dostali sprievodcu, ktorý bol presvedčený, že slovo šteniatko sa vzťahuje všeobecne na mláďatá akéhokoľvek druhu. Takže sme mali konské šteniatka, levie šteniatka… a odvtedy to používame, lebo prečo nie?!
6. Počas môjho prvého tehotenstva som sa rozplakala, pretože som si ani za ten svet nevedela spomenúť, ako sa povie banán. „Má to svoj vlastný obal!“ kričala som po mužovi, ktorý nemal ani páru, o čom točím. „A je to také žlté! Bože, veď mi pomôž trochu!!!“
7. Môj otec má rovnaké iniciálky ako ja. Vždy, keď mi píše mail, sa podpíše len začiatočným písmenom krstného mena a priezviska. A mňa vždy chytí trojsekundový teror, keď si to prečítam a zistím, že mi práve prišiel mail od seba samej. Áno, naozaj som zmaturovala…
8. Moja dcéra raz zabudla na existenciu slova žriebä a namiesto toho povedala „koníčatko“. Osobne si myslím, že v našej rodine už nikdy nikto slovo žriebä reálne nepoužije.
9. Pri pohovore na pracovnú pozíciu, o ktorú som naozaj veľmi stála (právnička), som chcela povedať, že viem dobre artikulovať. Akosi mi však toto slovo úplne vypadlo zo slovníka, tak som sa len zakoktala a vytlačila zo seba: „Viem fakt dobre rozprávať.“ Tú prácu som dostala, ale dodnes neviem, ako.
10. Som prokurátorka. Niekoľko rokov dozadu som vyhrávala veľmi vážny spor, no ku koncu, keď už veci poriadne vreli, som zabudla meno obžalovaného. Takže to vyzeralo nasledovne: „A presne toto je dôvod, prečo… (pauza)… (naozaj dlhá pauza)… je TAMTEN TÝPEK určite vinný.“ A to bol ten moment, keď som pochopila, prečo prokurátori volajú obžalovaného proste len obžalovaný.
11. Mám dve vysoké školy a aj napriek tomu mi raz vypadlo, ako sa povie rúra na pečenie. Opísala som ju ako tú „horúcu škatuľu, v ktorej si upečieš mäso“. Občas sa to jednoducho stane každému…
12. Moja dcéra nevedela, ako sa povie mikrovlnka, tak ju nazvala „hrejivá chladnička“. Och, a skoro by som zabudla… členok sa v jej jazyku povie „zápästie na nohe“.
13. Prednášam na škole a musím priznať, že sa mi slová organizmus a orgazmus mýlia častejšie, ako by som chcela. Najlepšie je to pred partičkou 18-ročných chlapcov, vtedy hodina oficiálne končí, lebo to už ďalej s nimi nemá zmysel.
14. Študovala som v Taliansku a jedného pekného dňa môj mozog úplne zamrzol. Nevedela som si spomenúť, či sa broskyňa povie pesca alebo pesce. Vedela som, že jedno z toho určite a to druhé na sto percent znamená ryba. Netrafila som a chlapík, u ktorého som si chcela objednať broskyňovú vodku, na mňa pozeral naozaj zvláštne.
15. Od titulu PhD z americkej histórie ma delí len niekoľko týždňov. Raz som uvidela značku „Garfield monument“ a ostala som celá nadšená, že narazíme na obrovskú sochu tučnej oranžovej mačky alebo čo… aká som len bola vyvedená z miery, keď som zistila, že nejde o toho Garfielda, ale o Jamesa Abrama Garfielda, bývalého amerického prezidenta.
16. Mám vyštudovanú astronómiu a raz ma ako profesora zavolali prednášať v španielčine. Viem po španielsky, ale určite to nie je môj rodný jazyk a sem-tam sa poriadne utnem. Inak to nebolo ani v ten deň. Zistil som to v momente, keď ku mne po prednáške prišiel kolega a povedal mi, že som celý čas namiesto Mliečnej dráhy hovoril Dojčiaca dráha.
17. Prestierali sme s mužom na večeru a ja som zabudla, ako sa povie slovo obrus. Tak som poprosila muža, nech donesie „deku na stôl“, a tak tajne dúfala, že to pochopí. Nepochopil a zarazene sa ma opýtal: „Akože, aby mu nebola zima alebo čo?!“
18. Akosi mi vypadlo slovo voda, tak som požiadala priateľa, nech mi prinesie „tú priesvitnú tekutinu bez chuti“. Ale pochopil. A to je hlavné, nie?
19. Som vysokoškolská profesorka a naposledy som si od triedy vyslúžila spŕšku zvláštnych pohľadov, keď mi vypadlo slovíčko mačka. Snažila som sa ju opísať ako „to chlpaté mňau“ a celá situácia bola viac než komická.
20. Jedno ráno ma muž zobral na raňajky do reštaurácie, takže som si nedala doma kávu. Bola to veľká chyba, keďže bez nej môj mozog jednoducho nefunguje. To bol pravdepodobne dôvod, prečo som si od čašníka namiesto menu vypýtala „jedálenskú osnovu“.
