Od polovice minulého storočia zanikli na území Slovenska desiatky obcí. Najčastejšou príčinou bola výstavba vodných diel, sídlisk, alebo na ich území došlo k ekologickej havárii. Nájdu sa aj také, ktoré síce z mapy nezmizli, ale pripomínajú miesto duchov, pretože v nich zanikol život. Aký bol osud niektorých slovenských zaniknutých obcí a jej obyvateľov a čo na ich mieste stojí dnes?
Slanica zatopená vodami Oravskej priehrady
Obec Slanica, rodisko Antona Bernoláka, ležala pri sútoku Polhoranky a Bielej Oravy. Založili ju bratia Kludovci okolo roku 1564 ako valašskú osadu a svoje pomenovanie dostala podľa pôvodného názvu riečky Polhoranky, ktorá sa počas vzniku osady nazývala Slanica, pretože vyvierala zo slaných prameňov pod Babou horou. Išlo o hospodársky rozkvitajúcu dedinu so zámožnými plátenníckymi rodinami, ktoré s plátnom obchodovali nielen v okolí, ale aj v zahraničí, vďaka čomu sa nazývala aj ako malá Viedeň. Zo štedrých darov plátenníckych rodín postavili Slaničania v druhej polovici 18. storočia kostol zasvätený Povýšeniu svätého kríža, a práve ten, spolu s kalváriou, je jediným, čo sa z obce dodnes zachovalo.
Kvôli častým záplavám rozhodli úradníci o vysťahovaní Slanice a okolitých obcí, ktoré v roku 1953 navždy zmizli z mapy pod hladinou priehrady, dnes známej ako Oravská. V súčasnosti tam nájdete Slanický ostrov umenia, ktorý je prístupný verejnosti. Súčasťou ostrova je aj spomínaná kalvária, kostol, expozícia histórie zatopených obcí, ale aj galéria ľudového umenia.
Vedel si, že …?
Počas údržby Oravskej priehrady na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia mali pôvodní obyvatelia možnosť prísť sa ešte raz pozrieť na svoje rodisko. Priehrada bola totiž vypustená a bolo možné vidieť niektoré zachované obvodové steny alebo strechy domov, studne či pivnice.
Horné Opatovce zničené ekologickou katastrofou
Obec Horné Opatovce ležala v Žiarskej kotline pod výbežkom Štiavnických vrchov, južne od mesta Žiar nad Hronom. Jej prví obyvatelia boli poľovníci a poľnohospodári, neskôr sa venovali pltníctvu, furmanke a obchodu. Obec bola známa svojou kultúrnou a tvorivou komunitou, spoločenským životom, folklórom, zvykmi či prvým vodovodom, mlynom a pivovarom v okolí. Pred svojím zánikom bola domovom 1380 obyvateľov a stálo tu 228 domov. O likvidácii dediny rozhodla československá vláda v roku 1960. Úradne ju zrušili v roku 1969.
Dôvod bol jednoznačný. Zničila ju výstavba závodu vyrábajúceho hliník, ktorú spočiatku vnímali pozitívne. Miestni sa radovali, že si v blízkosti domovov nájdu prácu, ale začali sa diať zvláštne veci. Okná boli krátko po dôkladnom umytí nepriehľadné, deti sa domov vracali špinavé od čiernej mastnej hmoty. Z pasienkov sa nevracal dobytok, pretože sa nevedel postaviť na nohy, hynuli včely a stromy prestali rodiť. Život obyvateľov ničil fluorovodík, oxid siričitý, arzén, uhlíkový prach a iné ťažké kovy. Preto sa kompetentní rozhodli obec zrušiť a dedina, ktorá predtým prekvitala, zrazu spustla. Pamiatkou na obec sú už len starý cintorín, kultúrny dom, škola a kostol, vedľa ktorého vyrástla skládka odpadov.
Ruskinovce, obeť Vojenského obvodu Javorina
Obec založili nemeckí osadníci niekedy po roku 1240 v západnej časti Levočských vrchov. Už o pár rokov neskôr Ruskinovce povýšili na kráľovské mesto. Spolu s ďalšími dvanástimi spišskými mestami bola daná do zálohu poľskému kráľovi. Prežila nájazdy husitov a bratríkov, takmer stopäťdesiat rokov trvajúce nepokoje medzi Kežmarkom a Levočou a tiež obe svetové vojny. Osudnými sa jej stali až 50. roky minulého storočia, ktoré dali definitívnu bodku za existenciou obce.
Vojenský obvod Javorina vznikol v roku 1952. V tom čase zahájili aj násilné vysťahovanie obyvateľov. O pár rokov neskôr došlo aj k likvidácii samotnej dediny. So zemou zrovnali všetko vrátane sakrálnych stavieb. Práve na ich mieste dnes stojí symbolický drevený kostolík, pri ktorom sa z času na čas stretávajú rodáci z obce, ale aj turisti či výletníci, ktorí si môžu Ruskinovce pripomenúť aspoň vďaka tabuli s náčrtom histórie obce.
Vedel si, že …?
Výstavbe Vojenského obvodu Javorina nepadla za obeť iba dedinka Ruskinovce. Jeho územie bolo vytvorené tiež z celých katastrálnych území obcí Ľubické Kúpele, Blažov a Dvorce a z častí katastrálnych území ďalších 22 spišských obcí.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
