8. Doteraz si za to trieskam hlavu o stenu. Zhruba rok ma trápilo príležitostné krvácanie z konečníka. Odbil som to hemoroidmi, nechal si predpísať krém a bolo. Tri mesiace po návšteve lekára to dospelo do štádia, že som mal strach zasmiať sa, zakašľať alebo si kýchnuť, a keď som išiel na veľkú, vychádzala zo mňa vlastne len krv.
Išiel som k lekárovi opäť a čakal, že mi prinajhoršom povie, že mám zapálené črevo. A to aj napriek tomu, že sme mali v rodine ľudí, ktorí podľahli rakovine čreva. To bolo predsa dávno, hovoril som si. Keby som to bral vážne, mohlo sa to podchytiť skôr, ale čas sa už vrátiť nedá. Našu generáciu postihuje rakovina čreva skôr a skôr. Ak môžem ostatným odovzdať jednu radu, tak nečakajte do 45-ky. Môže byť už neskoro.
9. Moja mama začala rapídne chudnúť, no keďže sa v tom období začala zdravšie stravovať, všetci si mysleli, že je to tým. V skutočnosti za tým bola leukémia. O tri mesiace neskôr sme už chystali pohreb.
10. Bolela ma sánka. Lekár mi povedal, že to bude niečo s temporomandibulárnym kĺbom, tak sme dva mesiace upravovali veľkosť dlahy proti škrípaniu zubov. Nič však nepomáhalo. Asi preto, že som bol vo štvrtom štádiu rakoviny ústnej dutiny.
11. Otec vešal na dom vianočné svetielka, a keď zliezol z rebríka, bol zadychčaný, akoby práve odbehol maratón. Nikdy predtým sa to nestalo. Všetkých nás to vydesilo, tak ho mama nahnala k lekárovi. Diagnostikovali mu rakovinu pľúc v poslednom štádiu a 15. januára zomrel.
12. Otec sa sťažoval, že naše tradičné pokrmy v reštaurácii s dlhoročnou históriou „chutia úplne inak“. Štvrté štádium rakoviny čreva. Mama sa zase sťažovala, že pizza z Pizza Hutu, ktorá má hádam tú najstálejšiu receptúru, akú mať môže, zrazu „chutí zvláštne“. Tretie štádium rakoviny maternice.
13. Ožltol som. Už niekoľko týždňov ma trápili bolesti brucha, ale až žltačka a svrbenie ma donútili konečne zavítať do nemocnice. Diagnostikovali mi rakovinu žlčovodov pečene – vo štvrtom štádiu. Veľmi vzácna, veľmi agresívna. V čase, keď sme na to prišli, sa už rozliezla do mojich lymfatických uzlín. Už sú to dva roky, absolvoval som dve kolá chemoterapie a stále som vo štvrtom štádiu. Nádory sa nezmenšili ani o milimeter, napriek tomu ma stále neopúšťa nádej…
14. Pod okom som mala drobnú ranku, ktorá sa nie a nie zahojiť. Kožný mi povedal, že je to len estetická záležitosť a nemám sa tým zapodievať. Na rakovinu som vraj príliš mladá. Neskôr ma poslal k plastickému chirurgovi, ktorý to, našťastie, videl hneď. Išlo o bazalióm – najčastejšiu formu rakoviny kože. Dnes chodím na preventívne vyšetrenia každých šesť mesiacov, už ale k inému kožnému.
