Filmové série, ktoré majú mnoho dielov, prípadne trilógie, ktoré neboli ako trilógie plánované, sa často nevyhnú chybám, prešľapom a logickým lapsusom. A rovnako sú na tom aj seriály.
Nehovoríme teraz o ich kvalite, resp. nekvalite, ale o konkrétnych filmových postupoch, ktoré nám tvorcovia predhadzujú až nepríjemne často. Nové postavy, noví záporáci, nové odhalenia… ale všetko to pôsobí ako nastavovaná kaša. V tomto článku ti predstavíme 7 hlúpostí, s ktorými sa na plátnach kín či na televíznych obrazovkách v prípade filmových sérií či seriálov stretávame.
Pozor, tento článok obsahuje spoilery.
1. Predstavenie nových (a často menej zaujímavých) postáv
Tak jasné, s príchodom ďalších dielov a rozširovania príbehových línií často prichádzajú aj nové postavy. Ale čo si budeme hovoriť, dosť často ide o výrazne menej zaujímavých hrdinov. Všetci si napríklad pamätáme postavy z prvého Matrixu. Vedel by si ale vymenovať nejaké výraznejšie charaktery z pokračovaní? Ani my nie.
Pravdaže, nemusí to byť pravidlom. Napríklad, séria Pán prsteňov dokázala aj v ďalších dieloch uviesť postavy, ktoré boli pozoruhodné. Taký Harry Potter by ale mohol vyškrtnúť dobrú polovicu postáv a nič tragické by sa nestalo.
2. Bordel v kontinuite
Tento problém sa vyskytuje najmä v prípade sérií, ktoré neboli ako série plánované, prípadne pri značkách, ktoré už majú na konte viac dielov. Za všetky môžeme spomenúť napríklad sériu Terminátor. Prvé dva diely patria medzi absolútnu klasiku, trojka je tiež slušná, ale potom sme sa dočkali už len veľkého bordelu, ktorý nedával žiadny zmysel.
Netreba sa preto čudovať, že režisér Tim Miller sa v prípade šiesteho dielu Terminátor: Temný osud rozhodol brať do úvahy len prvé dva diely série. Podobný chaos sprevádzal aj sériu X-Men. Fakt by sme chceli vidieť niekoho, kto sa vo všetkých tých prequeloch a zmätočných časových líniách vyznal.
3. Návrat mŕtvych obľúbených postáv
Keď sa tvorcovia rozhodnú nejakú postavu zabiť, mala by ostať mŕtva. Áno, aj keď ide o obľúbenú postavu. Je síce pravdou, že príchod starej známej oživenej postavy môže filmu dodať šťavu, ale väčšinou ide len o podlizovanie sa divákom.
V sérii Piráti z Karibiku sme sa tak opäť mohli stretnúť s kapitánom Barbossom (Geoffrey Rush), ktorý v prvom filme zomrel. Jeho nástup na scénu na konci dvojky bol síce efektný, ale aj tak sa človek nezbavil pachuti, že ho štáb oživil len preto, lebo Rush za svoj výkon pozbieral pozitívne divácke ohlasy.
Podobne to vlastne bolo aj s Jackom Sparrowom (Johnny Depp). Toho tvorcovia v druhom filme zdanlivo zabili, ale to len preto, aby sa ho ostatní hrdinovia v trojke vybrali hľadať do akéhosi podsvetia. Zmŕtvychvstanie bolo pravidelne na programe dňa napríklad aj v seriáli Gotham.
V dvojke Bladea sa vrátil aj dovtedy mŕtvy mentor hlavného hrdinu Whistler (Kris Kristofferson). A to už ani nehovoríme o sérii Halloween, konkrétne o diele Halloween: Vzkriesenie. Hlavného vraha Michaela Myersa sa v ňom totiž rozhodli oživiť takým idiotským spôsobom, že fanúšikovia v kine takmer dostali infarkt.
4. Návrat záporáka z prvého dielu
Tento bod je sčasti podobný s návratom mŕtvych obľúbených postáv. Niekedy si tvorcovia až po smrti hlavného záporáka uvedomia, že zaňho nemajú adekvátnu náhradu. Zvolia teda tú najjednoduchšiu cestu a pôvodného antagonistu oživia.
Podobný scenár sa opakuje aj v prípade, ak dotyčného zloducha nezabili, ale „len“ nechali prehrať. V tom prípade je, pravdaže, jeho návrat do deja jednoduchší a logickejší. Ale aj tak to skôr pôsobí ako nedostatok imaginácie a schopnosti vymyslieť nového a pôsobivého protivníka.
5. Na povrch sa vyplavujú šokujúce tajomstvá
Toto je vskutku otravný filmársky zvyk. Iste, rozumieme, že v ďalších dieloch treba vymyslieť aj nové príbehové línie, ale najhoršie je, keď sa na povrch začnú vyplavovať nové šokujúce tajomstvá. Najčastejšie to sú navyše tajomstvá takého druhu, o ktorých sa predtým nikto ani len nezmienil a ani ich nenaznačil. Čo si budeme hovoriť, väčšinou je to len scenáristická barlička, aby sa príbeh mohol nejako zdramatizovať. Aj napriek tomu je to otravné, pretože to nepôsobí prirodzene.
6. Rýchle zabitie cool záporáka a predstavenie nového
Aj teba nahnevalo, ako rýchlo sa tvorcovia zbavili grófa Dooku (Christopher Lee) v Star Wars: Epizóda III – Pomsta Sithov? Ešte v druhej časti Klonovaní útočia sa pritom zdalo, že Dooku zohrá dôležitú rolu. Ale nie, hneď na začiatku ho naši hrdinovia dostali. Tvorcovia sa ale pochlapili a predstavili nám ďalšieho záporáka – generála Grievousa. Niežeby nebol cool, ale človek sa aj tak musí pýtať… prečo? Nestačil by jeden poriadny záporák? Musíme ich striedať ako ponožky?
A keď sme už pri Star Wars, v novej trilógii sa zdalo, že najväčším protihráčom hlavných hrdinov bude vrchný veliteľ Snoke (Andy Serkis). Lenže napokon sme zistili, že bol vlastne pre celú trilógiu nepodstatný. Sklamanie. Zabitie draka Smauga (Benedict Cumberbatch) hneď na začiatku tretieho dielu Hobita tiež vyvolalo udivené pozdvihnutie nejedného obočia.
7. Postavy menia svoj charakter
Nie je zlé, ak sa postavy menia, pokiaľ to dáva zmysel a je to logické. Občas sa ale stáva, že je nám nejaká postava v prvom filme predstavená ako odvážna a dôstojná, ale v ďalších častiach sa jej charakter zmení, a ona sa stane len klaunom a zdrojom humoru. Podobne dopadol chudák Gimli zo série Pán prsteňov. V Spoločenstve prsteňa bol odvážnym bojovníkom, v ďalších dieloch už pôsobil skôr ako humorné odľahčenie.
Premenou postupne prešiel aj Tyrion Lannister (Peter Dinklage) z fantasy seriálu Game of Thrones. A rozhodne to nebolo príliš k dobru. V posledných dieloch sme v ňom už len ťažko spoznávali toho inteligentného a strategicky uvažujúceho bojovníka, ktorým bol na začiatku. Podobnou premenou prešlo aj viacero ďalších postáv seriálu, ktorých charaktery sa ohýbali a menili zrejme podľa toho, ako to vyhovovalo scenáristom.