Odvodová záťaž nízkopríjmových samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) by sa mala znížiť. Dosiahnuť sa to má zmenou mechanizmu vzniku a zániku ich povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Zároveň by sa mala upraviť aj povinnosť platiť tzv. mikroodvod do Sociálnej poisťovne. Ten bol zavedený v rámci konsolidácie verejných financií. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nepodávajú daňové priznanie, by ho nemuseli platiť.
Vyplýva to z poslaneckého návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý Národná rada v utorok posunula do druhého čítania. Ak bude novela schválená, účinnosť by mala nadobudnúť 1. júla 2026.
Mikroodvod sa mení
Návrh predložili poslanci Roman Michelko, Dagmar Kramplová (obaja SNS), Jozef Cech, Paula Puškárová a Zdenka Mačicová (všetci Hlas-SD). „Snažíme sa podporiť živnostníkov. V rámci rozličných legislatívnych zmien bol zavedený aj mikroodvod, ktorý mal začať platiť od 1. júla tohto roku,“ uviedla Puškárová. „Touto právnou úpravou sa snažíme pomôcť tým, ktorí nepodávajú daňové priznanie, aby tento odvod do Sociálnej poisťovne nemuseli odvádzať,“ dodala. Výška poistného z mikroodvodu je v tomto roku 131,34 eura.

Navrhovaná zmena zároveň zavádza príjmovú hranicu – takzvaný príjmový test – pre vznik povinného poistenia SZČO. Podľa nej by povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikli iba tým živnostníkom, ktorých príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárny rok presiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime.
Novela zároveň zachováva existujúcu hranicu príjmu pre povinnosť podať daňové priznanie aj pre posudzovanie odvodovej povinnosti. Pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predstavuje táto suma 2 876,90 eura.
Nová úprava
Novela zákona o sociálnom poistení pritom už od 1. januára 2026 zaviedla nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Počas obdobia povinného poistenia je živnostník povinný platiť sociálne odvody z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Minimálne sa pritom vychádza z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu alebo z takzvaného osobitného vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov, ktorý slúži na účely mikroodvodu. Z neho vyplýva poistné vo výške 131,34 eura v roku 2026.
„Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny,“ uvádza dôvodová správa.

Čo sa nezmení?
Základné prvky systému účinného od 1. januára 2026 by však mali zostať zachované. Povinné poistenie SZČO naďalej vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získala oprávnenie na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Zachováva sa aj pravidlo 60 mesiacov. Ak od zániku posledného oprávnenia na podnikanie uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO a má nárok na päťmesačné odvodové prázdniny. V prípade, že uplynulo 60 mesiacov alebo menej, povinné poistenie vzniká okamžite po opätovnom nadobudnutí postavenia SZČO.
Nový mechanizmus vzniku povinného poistenia sa má zároveň uplatňovať aj na osoby, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť bez potreby osobitného oprávnenia alebo bez postupu podľa osobitného predpisu, ak to potvrdia čestným vyhlásením.





















