Fastfood dominuje dnešnému uponáhľanému svetu. Pobočky spoločností Mc’Donalds, Burger King a KFC vieme nájsť v každom väčšom meste po celom svete. Potrebuješ sa narýchlo najesť a nemáš čas čakať na svoju objednávku? Jednoducho zastavíš pri pobočke a vyzdvihneš si svoju objednávku z pohodlia auta.
Bannery a plagáty týchto „gastronomických gigantov“ okupujú mestá a lákavo ťa smerujú priamo k nim. Do ich fritézami a koreninami vyvoňaných priestorov, kde môžeš byť svedkom nekonečných hodov a večne meniacich sa menu zoznamov a výhodných ponúk.
Ľudstvo sa veľmi rýchlo stalo závislým od delikátnej a ľahko dostupnej chuti prichádzajúcej spoza veľkej mláky. Samozrejme, tento nový typ stravovania postupne spôsobil, že americký ľud všeobecne nabral na váhe, a netrvalo dlho, dokým sa zamastené prsty rýchleho občerstvenia rozprestreli aj nad Európou a východom.
Vznik fastfoodových značiek ale veľakrát sprevádzali inšpiratívne a zaujímavé príbehy. Či už ich vlastníkov, ktorí to všetko vymysleli, alebo neskorších dramatických súdnych sporov, čo sa v prípade niekoľkomiliónovej a neustále rastúcej spoločnosti jednoducho musí stať. Jedným z týchto príbehov je aj príbeh Harlanda Sandersa, zakladateľa KFC alebo Kentucky Fried Chicken.
Dnes ho môžeme vídať na stene každej pobočky KFC ako charizmatického, bledého a vysmiateho starčeka. Ikonou KFC sa ale stal až v neskoršom bode svojho života. Dovtedy si prešiel viac než dostatkom zamestnaní a ešte väčším počtom sklamaní. Ako ale sám povedal: „Mal som 65 rokov, kým som sa stal úspešným, ale snažil som sa o to už dlho. Preto hovorím ľuďom: ‚Nikdy sa nevzdávajte, bez ohľadu na to, koľko máte rokov alebo aké je to ťažké.'“
Život na farme
Harland Sanders sa narodil na farme v Indiane v roku 1890. Jeho život začal vo veľmi skromných podmienkach, a keď mal len 5 rokov, jeho otec nečakane zahynul. Jeho matka musela okamžite nastúpiť do dvoch prác, aby udržala domácnosť v behu. Harland sa teda musel starať o svojich dvoch mladších súrodencov, čo znamenalo, že sa naučil variť a piecť už vo veku sedem rokov. Často zostával dlho hore, zdokonaľujúc svoje schopnosti v kuchyni. Nebol to žiadny masterchef, ale každá ikona niekde začína.
Keď mal Harland desať rokov, získal svoje prvé zamestnanie na farme. Rýchlo ho však prepustili, pretože sa príliš motal okolo zvierat. Jeho matku táto správa zdrvila, keďže bez jeho bonusového príjmu bola domácnosť znova odkázaná na plahočenie. Harlandova matka Margaret na neho nakričala a mladý Harland bol z tohto výstupu taký zničený, až prisahal, že zo svojho života spraví jeden veľký úspech.
Margaret sa zanedlho znova vydala, avšak za nesprávneho muža. Harlandov nevlastný otec bol násilný, krutý a ignorujúci Margaretine deti. V ich útlom domčeku na pár rokov zavládlo peklo. Keď Harland konečne dovŕšil vek dvanástich rokov, odsťahoval sa a vyrazil do „veľkého sveta“. Tu sa mu ale znova nepošťastilo, keďže školu veľmi nemusel a práce pre takého malého chlapca nebolo primnoho.
Tak mladý Harland Sanders vypadol zo školy a započal svoju strastiplnú cestu, ktorá ho eventuálne mala doviesť až k veľkolepému biznisu KFC. Tá zastávka ho ale čakala až o niekoľko krutých desaťročí.
Z jednej skazy do druhej
V tomto období sa Sanders zamestnal vo viac než rozsiahlej škále zamestnaní. Raz pracoval ako vodič pouličného transportu, potom ako predajca poistenia, predavač gúm, maliar áut, robotník na parnej lodi, sekretárka, sestrička v nemocnici a mnoho ďalších. Už ako pätnásťročný slúžil v americkej armáde a ako osemnásťročný, v roku 1908, sa prvýkrát oženil. S manželkou Josephine sa im podarilo „vysmažiť“ tri deti.
Samozrejme, budúci zakladateľ KFC potreboval zabezpečiť svoju rodinu, a tak pokračoval v ďalších zamestnaniach. Najprv pôsobil v súdnictve, čo ale dopadlo katastrofálne, keď sa raz dostal do súdneho sporu so svojím vlastným klientom. Harland sa teda vydal brázdiť profesijné vody na železniciach.
Nuž, ako je už ale asi evidentné, Harland bol muž prekliaty nešťastím. Zo železníc ho vyhodili a Josephine, znepokojená toľkými „padákmi“, od Harlanda unikla a vzala so sebou všetky tri deti. Katastrofa. Táto malá apokalypsa jedného muža ale mala v pláne byť ešte tvrdšia.
Harland chcel svoje deti od manželky ukradnúť, schoval sa neďaleko jej domu, no v poslednej chvíli, keď už chcel deti násilne vziať, si uvedomil, že to nie je správny krok. Josephinin otec ho pozval do domu, kde sa celá rodina pozhovárala. Eventuálne sa obaja zmierili a vrátili sa k sebe. Rodina bola znova pokope. Fritéza ale ešte kompletne neochladla. O pár rokov neskôr sa odohrala tragédia, pri ktorej zomreli obaja Harlandovi synovia. Mali iba 20 rokov. Vzťah Harlanda a Josephine to nevydržal a rozišli sa.
Benzínka, prestrelka a náznaky KFC
Vo veku 40 rokov sa Harland zamestnal na benzínke Shell. Benzínku prevádzkoval, takže si mohol prakticky robiť, čo chcel. Rozhodol sa teda využiť svoje schopnosti v kuchyni a začal svojim zákazníkom podávať jedlo. Do pobočky umiestnil jeden stôl pre šiestich, na ktorom podával šunky, steaky a sušienky. Vyprážané kura ale na začiatku nebolo na menu, keďže jeho príprava trvala v tom čase omnoho dlhšie než dnes. Vtedy to bolo približne 30 minút.
Zanedlho ale prišiel veľký technologický pokrok. Nie, fritézy ešte neboli také vychytené. Išlo o tlakový hrniec, ktorý bol spočiatku používaný hlavne na zeleninu. Harland sa v ňom ale pokúsil uvariť kurča. Veľmi rýchlo nastal ošiaľ a každý okoloidúci cudzinec musel navštíviť Harlandovu benzínku. V tomto období sa Harlandovi podarilo vymyslieť aj ikonickú KFC receptúru jedenástich bylín a korenín, ktorými dotvoril chuť legendárneho kurčaťa.
Harland nepoľavoval ani v promovaní svojho kuraťa a agresívne maľoval na okolité stodoly veľký biely nápis: Kentucky Friend Chicken. Tento úspešný marketingový ťah si ale vyžiadal pozornosť jeho oponentov. Prevádzkovateľ neďalekej konkurenčnej benzínky Matt Steward začal premaľovávať Harlandove maľby a všetko to vyvrcholilo krikom a prestrelkou.
Oponent vystrelil po Harlandovi, no trafil jedného z dvoch manažérov jeho benzínky. Manažér zomrel, Harland v obrane postrelil Matta Stewarda a všetko to bolo hotové. Steward zostal na osemnásť rokov vo väzení, zatiaľ čo Harland nedostal ani jeden rok, pretože strieľal v sebaobrane.
Plukovník a zhorené fritézy
A tak Harland zostal široko ďaleko jediný, kto na svojej benzínke podával jedlo. Nastalo obdobie neskutočného rozkvetu alebo vyprážania. Dopyt po jeho kurčatách rapídne stúpal. Kupoval si ich každý. Harland si eventuálne vybudoval takú mocnú reputáciu, až ho v roku 1935 prišiel guvernér Kentucky oceniť titulom plukovník.
Od toho momentu sa Harland Sanders, zakladateľ KFC, oslovoval iba ako plukovník Sanders. Harland teda nebol plukovníkom kvôli jeho zásluhám vo vojne, ale kvôli jeho zásluhám na poli gastronómie. V tom istom roku sa Harland rozhodol odsťahovať z benzínky a založiť si vlastnú reštauráciu. Dopyt bol jednoducho priveľký.
Vo veku 40 rokov sa mu konečne podarilo natrafiť na skutočný úspech, v ktorý prisahal, keď bol malý. Ale nie! Ohnivé fritézy nešťastia znova zaútočili a v roku 1939 sa jeho reštaurácia stala obeťou obrovského požiaru. Potom vypukla druhá svetová vojna a jeho klientela sa zmenšila ešte viac.
Po druhej svetovej vojne prišla ďalšia rana, keď sa naprieč štátom Kentucky vybudovala obrovská diaľnica, tiahnuca sa ďaleko od jeho novej reštaurácie. Znova, aj toto dramaticky znížilo predaj jeho kurčaťa. Všetky tieto udalosti zapríčinili to, že sa plukovník musel vzdať svojej reštaurácie z finančných dôvodov. Avšak, ako už pri plukovníkovi Sandersovi vidíme, vzdať sa preňho nebolo nikdy možnosťou.
KFC vyráža za svetlou budúcnosťou
Vo veku 65 rokov sa plukovník ocitol v situácii, v ktorej by sa z nikto z nás nechcel objaviť. Nemal nič. Žiadnu reštauráciu, žiadny poriadny príjem. Krátko pred dôchodkom stál na pokraji existencie, avšak zároveň aj na pokraji životného prelomu, ktorý z neho mal spraviť ikonu.
Tak sa náš drahý dôchodca rozhodol, že už nebude prevádzkovať vlastnú reštauráciu, ale pomôže ostatným k tomu, aby jedlo predávali za neho. Naplnil si auto desiatkou tlakových hrncov a veľkým vrecom tajného receptu jedenástich bylín a korenín a vyrazil. Jeho plán bol jednoduchý. Precestovať celý štát a nájsť potenciálnych predajcov, ktorá by s ním chceli spolupracovať.
Nuž, vykonať to bolo omnoho ťažšie, než to znie. Harlanda odmietli približne tisíc a deväťkrát predtým, než jeho ponuku niekto konečne prijal. Cestoval naprieč štátom, spával vo svojom aute, vyváral pre zamestnancov a potom pre hostí, len aby sa stretol s jedným odmietnutím za druhým. Eventuálne to ale prišlo v roku 1952.
Istý podnikateľ menom Pete Harman sa rozhodol predávať Harlandove kurčatá. Harman už vtedy vlastnil veľkú sieť reštaurácií a jeho predaje sa strojnásobili, keď začal predávať kurence KFC. Harman je taktiež zodpovedný za legendárnu frázu „Finger Lickin‘ Good.“, ktorá sa eventuálne stala sloganom KFC. Harlandovo KFC sa rozšírilo po krajine a v roku 1970 sa jeho vyprážané kurča nachádzalo v približne deväťsto reštauráciách, vrátane reštaurácií v Anglicku a Japonsku.
Plukovník svoje dielo predáva
KFC vládlo. Harland konečne žil svoj vysnívaný život. Jedného dňa sa pred jeho dverami objavila banda obchodníkov na čele s Johnom Brownom. Títo páni od neho KFC chceli kúpiť. Harland, samozrejme, najprv odmietol, pretože sa bál, že by jeho dieťa – KFC – zničili. John Brown ale odmietol poľaviť a navrhol Harlandovi kúpnu cenu dva milióny dolárov, čo bolo vtedy dosť veľa peňazí.
Brown potom prisahal, že sa nikdy nedotkne špeciálneho receptu jedenástich bylín a korenín a že vždy dodrží kvalitu takú vysokú, ako si ju Harland želal. Od Harlanda ale taktiež chcel, aby zostal so spoločnosťou a stal sa jej ambasádorom a radcom. Brown veril, že Harland môže byť jedným z ich najväčších marketingových ťahov. V roku 1964 teda plukovník, vo veku sedemdesiat rokov, predal KFC.
Človek by si aj povedal, že by si už vyzretý dôchodca v tom veku chcel užiť dôchodok. Harland mal ale iné plány. Bol z neho milionár, no neplánoval prestať pracovať. So svojím „dieťaťom“ cestoval po celom svete, promoval ho, natáčal reklamy a stretával sa so známymi osobnosťami. Nahodil na seba biele sako a stal sa z neho ikonický plukovník Sanders, ktorého môžeme vídať na stenách KFC pobočiek.
V roku 1971 to bol ale práve John Brown, muž, ktorý pomohol naštartovať mašinériu známu ako KFC, čo ju predal veľkému potravinovému reťazcu, a všetko sa zrazu zmenilo.
Sanders bojuje o budúcnosť KFC
Noví vlastníci sa rozhodli priamočiaro zmeniť receptúru. Chceli predávať viac a jednoduchšie. Hneď ako ju plukovník ochutnal, okamžite komentoval jej chuť ako hroznú a že by ju nikto nemal nikdy predávať. K chuti kuraťa sa vyjadril podobne, a tak začala vojna medzi ním a jeho vlastným dieťaťom – KFC. Nastalo niekoľko rokov súdnych sporov o to, kto vlastní značku KFC.
Plukovník si otvoril novú, vlastnú pobočku zvanú „Claudia Sanders, The Colonel’s Lady Dinner House“, kde podával to isté kurča ako v jeho originálnych reštauráciách. Reštaurácia bola pomenovaná po jeho vtedajšej manželke. Potom KFC obvinilo jeho a naopak. Sanders a majitelia KFC sa potom konečne dohodli a plukovník od nich získal jeden milión dolárov. Jeho nová reštaurácia „Claudia Sanders, The Colonel’s Lady Dinner House“ musela byť premenovaná na „Claudia Sanders Dinner House“, avšak pretrvala.
Pretrváva dodnes a je jediným miestom, kde, ak sa ocitneš v Amerike, môžeš ochutnať pôvodnú, originálnu a nikým nedotknutú receptúru na plukovníkovo kurča.
Plukovník Harland Sanders zomrel v roku 1980 vo veku 90 rokov. Pracoval až do konca, rôzne zdroje uvádzajú, že sa v kuchyni motal a smažil ešte mesiac pred jeho smrťou.
