Rodinné oslavy sú špeciálnym svetom. Každý má svoju úlohu – deti behajú okolo stola a naháňajú sa po záhrade, tínedžeri sa tvária, že by radšej boli so svojimi kamarátmi, rodičia riešia organizáciu a starí rodičia si užívajú, že majú pri sebe všetkých naraz. A potom sú tu tí, ktorí sa zrazu ocitnú v novej kategórii. Už nie sú „mladí“ ani „hlavné detské hviezdy oslavy“. Zrazu sa z nich stane teta alebo ujo.
Možno si si to uvedomil nenápadne – dieťa ťa oslovilo a ty si sa automaticky otočil, aj keď si si predtým myslel, že to slovo patrí niekomu inému. Alebo to prišlo vo chvíli, keď si si namiesto coly na oslave položil na stôl pohár vína a začal debatovať o tom, ako stúpli ceny energií. Tento prechod je nenápadný, no nevyhnutný.
Byť tetou a ujom neznamená, že si starý. Znamená to, že rodina ťa začala vnímať inak. Už nie ako toho, koho treba baviť, ale ako človeka, ktorý dokáže zabaviť ostatných, pomôcť, postarať sa a priniesť niečo navyše. Je to rola, ktorá má svoje výzvy, ale aj výhody – a veľa vtipných momentov, ktoré si zapamätáš. Ako teda spoznať, že si už definitívne v tejto kategórii?
Oslovenie
Najprv je to šok. Malé dieťa pribehne, ťahá ťa za ruku a namiesto mena počuješ: „Ujo, poď sa hrať!“ alebo „Teta, môžem si dať ešte kúsok torty?“ Vtedy pochopíš, že tvoja éra „mladých súrodencov“ či „kamarátov z partie“ je nenávratne preč.
Z detského stola medzi dospelých
Pamätáš si, keď sa dospelí bavili o hypotékach a daniach a ty si pri vedľajšom stole riešil, kto zje viac čipsov? Tento čas je preč. Teraz sedíš s „veľkými“ a prispievaš do debaty o cenách potravín či problémoch s parkovaním. Debaty sa točia okolo práce, úradov a toho, kto má aké problémy s chrbtom. Už porovnávaš ceny benzínu, úroky na hypotéke a občas pridáš historku z návštevy u lekára.

Darčeky pre krstniatka a neterky sú samozrejmosťou
Ešte pred pár rokmi si čakal, kto tebe prinesie obálku alebo hračku. Dnes chodíš po obchodoch a riešiš, čo kúpiť malému krstniatku. A presne vtedy pochopíš, že už nie si ten, kto dostáva, ale ten, kto dáva.
Vtipy o starobe sa dotýkajú aj teba
Na rodinnej oslave zaznie veta: „Pamätáš sa, keď si mal desať?“ A ty si uvedomíš, že to bolo dvadsať rokov dozadu. Vtipy o tom, že si už „dospelák“ alebo že „deti rastú rýchlejšie ako ty šedivieš“, prestávajú byť len nevinným podpichovaním.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane