V septembri 1995 prišiel do amerického denníka The Washington Post záhadný list. Obsahoval 35 000-slovný manifest popisujúci katastrofálny stav spoločnosti zapríčinený priemyselnou revolúciou, výhrady proti industrializácii a čoraz výraznejšie sa automatizujúcemu životnému štýlu. Išlo jednoducho o výhražný komentár o modernom živote, ktorý až dramaticky presne vystihoval skutočnosť.

Manifest bol v podstate koncom teroristického vyčíňania zločinca známeho ako Unabomber. Aby sme dokázali lepšie pochopiť to, o čo sa snažil, musíme sa vrátiť na začiatok príbehu o geniálnom dieťati, ktoré preskočilo niekoľko ročníkov, vyštudovalo prestížne školy a získalo titul PhD.

Geniálny chlapec Teddy Kaczynski

Theodore John „Teddy“ Kaczynski sa narodil 22. mája 1942. Jeho otec Theodore Richard Kaczynski pracoval v rodinnom podniku Kaczynski’s Sausages, matka Wanda bola ženou v domácnosti. Ako je zjavné podľa mena, obaja rodičia boli poľskými prisťahovalcami z oblasti Chicaga.

Teddy, ako nášho „hrdinu“ prezývali, už od detstva vynikal svojím intelektom. Keď ho raz navštívila teta, jeho otec sa spýtal: „Prečo sa neporozprávaš so svojou tetou?“ Teddy mu na to odpovedal veľmi priamo a trefne: „Prečo by som mal? Aj tak by mi nerozumela.“

Po rýchlom absolvovaní základného štúdia a tom, čo v meraní IQ dosiahol skóre 167, v 16 rokoch odišiel na Harvard študovať matematiku. Po chodbách Eliote House, kde býval, sa zakrádal oblečený v nevkusnej kockovanej športovej bunde, väčšinu času trávil sám vo svojej izbe, z ktorej sa šíril zápach hnijúceho jedla.

Experiment, ktorý ho poznačil

Ako druhák bol prijatý do experimentu, ktorý na 22 vysokoškolákoch uskutočnil významný profesor psychológie Henry A. Murray. V podstate išlo o výsluchy, počas ktorých boli subjekty úmyselne urážané a ponižované s cieľom zistiť, ako ľudia reagujú v strese.

Niektoré výskumy Kaczynského osobnosti naznačujú, že to boli práve Murrayho experimenty, ktoré v ňom podporili myšlienky hnevu a agresie voči tomu, že svet sa uberá nesprávnym smerom.

Odporúčame prečítať:

Slovenských vodičov čakajú veľké zmeny. Priprav sa na úplné uzavretie frekventovanej D1

• Auto/moto
• Slovensko

Po vysokej škole nastúpil na postgraduálne štúdium na univerzite v Michigane. Zaoberal sa takou oblasťou matematiky, ktorej podľa člena jeho dizertačnej komisie odhadom rozumelo len 10 alebo 12 ľudí v krajine. O jeho prácach sa oddelenie dozvedelo náhodou, keď sa jeho meno zrazu objavilo v uznávaných časopisoch. „Bolo to, ako keby už písal poéziu, zatiaľ čo my ostatní sme sa ešte len snažili naučiť gramatiku,“ povedal neskôr pre noviny The Times spolužiak Joel Shapiro.

V roku 1967, keď mal 25 rokov, sa stal odborným asistentom na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Spôsob jeho výučby bol však veľmi zvláštny – študentom prednášal iba to, čo bolo v učebniciach, a neodpovedal na žiadne otázky. Napriek tomu pokračoval vo vydávaní významných prác a získal povýšenie na katedre matematiky.

Chatrč v divočine a králiky na raňajky, obed aj večeru

O dva roky neskôr rezignoval bez toho, aby kolegom vysvetlil svoje rozhodnutie. Od roku 1971 až do svojho zatknutia žil v chatrči, ktorú si sám postavil na vidieku v Montane. Opustil tečúcu vodu, čítal pri svetle podomácky vyrobených sviečok a živil sa králikmi.