Akoby sa svet netrápil už s dosť veľkými geopolitickými problémami, v hre je aj pálčivá otázka s názvom stravovanie. Ako sa dajú nakŕmiť miliardy ľudí bez toho, aby sme z planéty spravili jeden veľký odpadkový kôš plný hnijúceho mäsa a nerozložiteľného plastu? Nuž, podľa webu Tvnoviny sa odpoveď na túto otázku snažila nájsť nová správa EAT-Lancet.
Odborníci v nej hovoria o tom, že prechod na zdravšiu a udržateľnejšiu stravu by mohol zabrániť približne 15 miliónom predčasných úmrtí ročne. Popri tom však môže znížiť aj emisie skleníkových plynov a ďalšie negatívne vplyvy na planétu.
Podľa vedcov dnešná strava vo väčšine krajín trpí nedostatkom ovocia, zeleniny, orechov, strukovín a celozrnných potravín. O fastfoodoch sa radšej ani nehovorí. Hovoria však, že obsahuje priveľa mäsa, mliečnych výrobkov, cukru a priemyselne spracovaných jedál. EAT-Lancet preto navrhuje komplexnú transformáciu potravinových systémov.
Kritický pohľad na moderné stravovanie
Výskum ukazuje, že zdravšia strava by mohla znížiť riziko predčasnej smrti až o 28 % a pomôcť predchádzať chronickým ochoreniam, ako sú cukrovka či srdcovocievne choroby. Napriek tomu však len menej než jedno percento svetovej populácie žije v krajinách, ktoré dokážu zabezpečiť zdravú výživu bez prekračovania ekologických limitov planéty.
Najbohatších 30 % ľudí má na svedomí viac ako 70 % všetkých environmentálnych dopadov spojených s potravinami, zatiaľ čo miliardy obyvateľov sveta trpia nedostatkom výživy. Vedci upozorňujú, že ak sa nezmení spôsob výroby a spotreby jedla, len potravinové systémy môžu spôsobiť globálne otepľovanie nad 1,5 °C, aj keby boli fosílne palivá úplne vyradené.
Stravovanie ako zdroj veľkej časti celosvetových emisií
Podľa autorov štúdie produkcia potravín predstavuje asi 30 % celosvetových emisií a je hlavným faktorom pri prekračovaní tzv. planetárnych hraníc. Ak sa nič nezmení, hrozí, že „ľudstvo naruší rovnováhu planéty nevyhnutnú pre život“.
Zmena však podľa nich prináša aj obrovský potenciál. Tým je ročný ekonomický prínos až päť biliónov dolárov, pričom potrebné investície by predstavovali len zlomok tejto sumy.
Hlavný autor správy Johan Rockström z Postupimského inštitútu tvrdí, že dokument ponúka „najpresnejšie pokyny, ako nasýtiť svet bez ohrozenia ekosystémov“. Zdôrazňuje, že výber jedla na našich tanieroch môže „zachrániť milióny životov, znížiť emisie o miliardy ton a zastaviť úbytok biodiverzity“.
Planetárna diéta
Základom navrhovanej „planetárnej diéty“ je stredomorský spôsob stravovania. V tom sa nachádza približne 2 500 kalórií denne zložených z celozrnných obilnín, ovocia, zeleniny, strukovín, orechov a menšieho množstva živočíšnych produktov. Odporúča sa napríklad len 14 gramov červeného mäsa denne, no viac rastlinných bielkovín a zdravých tukov.
Zníženie konzumácie mäsa však vyvolalo odpor potravinárskych a poľnohospodárskych organizácií. Zástupcovia živočíšnej výroby tvrdia, že obmedzenie mäsa by mohlo zvýšiť riziko podvýživy a plytvania potravinami najmä v rozvojových krajinách. Podľa nich je mäso dôležitým zdrojom živín a môže byť súčasťou udržateľného hospodárenia.
