Asi každý z nás mal v škole hodiny anglického jazyka, ktoré buď nenávidel alebo miloval. Niektorí z nás mali v rozvrhu aj ďalší cudzí jazyk – väčšinou to bola nemčina, španielčina, francúzština, ruština alebo taliančina. Na Slovensku sa však nájdu aj školy, ktoré ponúkajú celé stredoškolské štúdium v bilingválnej forme, takže na konci získate maturitné vysvedčenie platné nielen u nás, ale aj v krajine cudzieho jazyka, v ktorom štúdium prebieha. A ani osoby, ktoré školu už dokončili, nemusia zúfať. V každom väčšom meste sa nájde jazyková škola ponúkajúca kurzy.
Tí odvážnejší z nás sa už určite pokúsili naučiť cudziu reč aj prostredníctvom samoštúdia – treba sa k tomu len dokopať a každý deň sa jazyku aspoň nejakých 15 minút aktívne venovať. Výhody samoštúdia sú nespočetné (vlastné tempo štúdia, nezdržujete sa gramatikou, ktorú už poznáte, opakujete si len pre vás neznáme slovíčka, atď.), no nikto nad vami nedrží ochrannú ruku, takže je celé štúdium vo vašej réžii. Niektorí si jazyk precvičujú na textoch zahraničných pesničiek, iní čítajú knihy alebo pozerajú televíziu v cudzích jazykoch. Otázkou však je, či je takéto sledovanie filmov a seriálov v originálnom znení naozaj účinné pri výučbe jazyka?
Nespočetné výskumy, ktoré sa zaoberali tematikou výučby jazykov sa domnievajú, že televízia nie je len skvelou pomôckou pri jazykoch, ale je dokonca lepšou formou výučby než tradičné spôsoby učenia sa pomocou kníh s gramatikou, pretože v knihách nenájdete bežný, každodenný hovorený jazyk.
Profesorka Elena Nuzzová, ktorá vyučuje Didaktiku moderných jazykov na univerzite v talianskej metropole sa na problematiku pozrela z pragmatickej stránky. Pragmatika je jedným z menej známych aspektov jazyka, ktorá pod tento pojem zahŕňa všetky spôsoby a kontexty, v ktorých sa jazyk používa (ach, aj vy tak nenávidíte nudné poučky?). Slová totiž nie sú len nositeľmi informácií, ale majú skutočné efekty na náš život v realite.
A teraz na to poďme trošku polopatisticky – zoberme si napríklad slovo „nádhera“. Toto slovo môže označovať niečo pekné, ale ak ho použijeme sarkasticky, napríklad ak zašpinenému dieťaťu povieme, že je jedna nádhera, určite nechceme povedať, že je krásny. Význam slov závisí od kultúry, zvyklostí a kontextu, v ktorých ich použijeme. V knihách takéto jazykové detaily často nie sme schopní postrehnúť. Pri sledovaní televízie je viac vizuálneho priestoru a máme pocit, že sme súčasťou deja. Knihy často pozabúdajú na hovorenú formu jazyka, ktorá je v bežnom rozhovore užitočnejšia než naučené strohé frázy. V učebnici taktiež nenájdeme súčasti jazyka, ako napr. hmkanie, ékanie a rôzne častice, ktoré gramatiky vytvárajú živú reč.
Avšak nie všetky druhy televíznych programov sú vhodné pri učení sa nového jazyka. Profesorka Nuzzová rozhodne neodporúča talk show, ktoré neobsahujú spontánny spôsob rozprávania. Okrem toho sú filmy a seriály užitočným nástrojom pri cvičení cudzieho prízvuku a slovnej zásoby. Aj samotná slovenčina znie inak pri ukrajinských hraniciach a inak v bratislavskej Petržalke, a to sme len malá, päť miliónová krajinka. Rozmanitosť prízvukov a lexiky v takej španielčine je aspekt jazyka, na ktorý si najprv treba vycvičiť ucho. Ani materský jazyk sme sa predsa neučili z kníh s gramatikou, ale počúvaním rodičov, okolia a často aj televízie.
Na záver by sme preto radi dodali, že nemusíte mať absolútne žiadne výčitky, ak ste celý víkend strávili pozeraním Gilmoriek v pôvodnom znení. Pamätajte, že cudzí jazyk je jediná vec, ktorá aj keď ju ovládate zle, stojí za to.
Zdroj: wired.it
Titulná fotka: facebook.com
