Odborník na medzinárodné granty Tomáš prezrádza zaujímavosti z pozadia svojej práce: Slovenskí žiadatelia majú najčastejšie tieto problémy (ROZHOVOR)

Keď sa na Slovensku povie „granty“, väčšina ľudí si automaticky predstaví eurofondy a všetky tie byrokratické kolečká, ktoré sú s nimi spojené. No existuje aj iná cesta – menej známa, no často efektívnejšia, a hlavne oslobodená od domácej správy. Hovoríme o bruselských grantoch, ktoré ponúkajú obrovské príležitosti pre inovátorov, výskumníkov či podnikateľov.

Tomáš Pavlík v tomto svete nie je nováčikom – je Národným kontaktným bodom pre Klaster 4 v oblasti digitalizácie, pomáha záujemcom zorientovať sa vo svete medzinárodných grantov a zároveň vedie magazín a podcast grant UP, kde sa venuje tejto problematike do hĺbky. Začínal pri EIT projektoch a stál pri budovaní projektového oddelenia, ktoré za pár rokov rozbehlo 25 medzinárodných projektov.

V najnovšom rozhovore sa ponoríme do toho, ako tento menej známy svet funguje, prečo by sme sa mali prestať báť „Bruselu“ a aké možnosti ponúka ľuďom, ktorí chcú niečo zmeniť či vytvoriť.

Vedel by si nám na úvod predstaviť, ako vyzerali tvoje začiatky vo svete grantov a medzinárodných projektov?

Jasné. Ako asi veľa ľudí, ani ja som netušil, že budem robiť to, čo práve dnes robím. Keď sa povie projektový manažment, tak si predstavíš klasické projekty v stavebníctve alebo IT sektore. Projektový manažment v oblasti európskych projektov alebo grantový projektový manažment je úplne iný svet, ktorý má svojský charakter.