Slovenskí živnostníci sa opäť ocitli v napätí. Vláda totiž pripravuje ďalšie zmeny, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich každodenný život aj budúcnosť podnikania. Mnohí majú obavy, že nový konsolidačný balík im zoberie aj to málo, čo im po odrátaní daní a odvodov zostáva.
Hoci štát argumentuje snahou ozdraviť verejné financie, pre drobných podnikateľov to môže znamenať zásadný zlom – a nie v dobrom slova zmysle. Niektorí sa snažia zorientovať v nových číslach, iní už uvažujú, ako sa zachrániť. Analytici varujú, že pripravované opatrenia sú len začiatkom väčších zmien, ktoré majú zaplátať dieru v štátnej kase. V praxi však môžu zasiahnuť najzraniteľnejšiu skupinu podnikateľov – tých, ktorí tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky. Téme sa venoval portál Pravda.
Vyššie odvody, menší priestor na dýchanie
Podľa odborníkov sa konsolidácia najviac dotkne práve živnostníkov s nižšími príjmami. Jedným z hlavných opatrení je zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, čo má štátu priniesť približne 350 miliónov eur ročne.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o krok k lepšiemu – viac peňazí v systéme by predsa mohlo znamenať kvalitnejšie zdravotníctvo. No podľa analytika Mariána Búlika z OVB Allfinanz Slovensko je realita iná: „Problémom nie je nedostatok peňazí, ale neefektivita systému. Vyššie odvody nezaručia lepšiu starostlivosť, len viac peňazí pre štát.“
Ešte väčší otras prinesie zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu – z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Minimálne odvody tak od júla 2026 vyskočia z 237 na 303 eur mesačne. Pre drobných podnikateľov, ktorí si živnosť udržiavajú ako vedľajší príjem, to znamená citeľný zásah. Mnohí z nich budú musieť platiť stovky eur aj v mesiacoch, keď zarobia len pár desiatok.
Mikroživnostníci najviac pod tlakom
Najtvrdšie zasiahne balíček ľudí, ktorí podnikajú len popri zamestnaní alebo s nízkymi príjmami. Doteraz mali tzv. odvodové prázdniny na jeden rok, no po novom sa táto výhoda skráti len na šesť mesiacov.
Po ich uplynutí budú musieť platiť minimálne 131 eur mesačne, a to aj vtedy, ak zarábajú len 200 či 300 eur. „Pre mnohých to bude likvidačné. Jednoducho si povedia, že sa im neoplatí podnikať,“ upozorňuje Búlik. Podľa neho štát týmto krokom odradí ľudí od samostatnej práce a vytvárania si vlastného príjmu.
Prechod na s. r. o. alebo útek za hranice?
Niektorí podnikatelia už zvažujú prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.), ktorá ponúka výhodnejšie zdaňovanie – do výšky 100 000 eur ročných tržieb je daň len 10 %. Táto forma podnikania sa podľa Búlika oplatí najmä tým, ktorí ročne zarobia okolo 50 000 eur alebo viac. Na druhej strane treba počítať s vyššími nákladmi na účtovníctvo.
Ďalší hľadajú spásu v zahraničí. V Česku sú odvody nižšie a v Poľsku dosahujú efektívne len približne 27 % príjmu. Presun živnosti sa však vyplatí až tým, ktorí majú príjem aspoň 1 800 eur mesačne – inak sa vyššie náklady na presun a administratívu nevrátia.
Zabezpečia vyššie odvody aspoň vyšší dôchodok?
Štát tvrdí, že zvýšené odvody zabezpečia živnostníkom lepšie dôchodky. Analytici to však považujú za mýtus. Deficit Sociálnej poisťovne presahuje tri miliardy eur ročne a do budúcnosti sa očakáva skôr znižovanie dôchodkov, nie ich rast.
Búlik upozorňuje, že živnostníci by si mali radšej vytvárať vlastné rezervy a investovať. Podpora štátu v tejto oblasti je podľa neho „úplne žalostná“ – daňová úľava 180 eur ročne v treťom pilieri je vyslovene symbolická.
Konsolidácia ako skúška pre celé podnikateľské prostredie
Hoci vláda opatrenia obhajuje ako nevyhnutné pre stabilizáciu rozpočtu, mnohí podnikatelia ich vnímajú ako ďalší úder pod pás. Niektorí sa prispôsobia, iní zmenia právnu formu alebo krajinu podnikania.
Jedno je však isté – nový konsolidačný balíček mení pravidlá hry. A pre tisíce slovenských živnostníkov bude rozhodujúce, či sa mu prispôsobia, alebo skončia skôr, než sa vôbec stihnú nadýchnuť.
