Niet sa čomu diviť, že dnes kto môže, uteká do zahraničia. Vidina lepšej výplaty je silný argument. A aj tie skúsenosti a oťukanie sa, sa ti v živote zídu. Väčšina Slovákov sa však chce po istom čase vrátiť. Otázne je, koľko musí taký človek nasporiť, aby sa mohol vrátiť? Čo z toho, že si postavíš dom a kúpiš auto, keď potom začneš opäť pracovať za almužnu, do dôchodku pôjdeš až v 80-tke a aj to budeš dostávať 20 eur? Stojí to za zamyslenie, či lepší život nie je skôr o zmene systému na Slovensku, ako o práci v zahraničí. Ľudia majú veľmi hlúpe predstavy o tom, že odísť je jednoduché, že si určite už za vodou a máš sa svetovo. Preto, keď prídeš domov, budeš všetko platiť. A ak by si sa sťažoval na to, že sa v zahraničí cítiš trošku diskriminovaný, zmier sa s odpoveďou – no a čo?! Ale máš 4-násobne viac peňazí, čo tu vyplakávaš.
Či už ideš na vlastnú päsť alebo cez agentúru, v deň odchodu si počul asi 25-krát: ,,Dávaj si pozor! Ozvi sa mi, keď dorazíš! A správaj sa slušne!“ Cesta do zeme zasľúbenej je nekonečne dlhá a únavná a je úplne jedno či šoféruješ, ideš vlakom, lietadlom alebo prepravou. Po niekoľkých hodinách vyzeráš a ešte sa aj cítiš ako zbitý pes. Smrdíš, chce sa ti spať a stresový hormón rastie čím ďalej, tým viac. Čo keď zablúdim? Kde som to mal kurňa prestúpiť? Prečo na mňa ten bezďák pred letiskom tak zazerá? Možno si ťa pomýlil s kolegom. Okrem toho, že ty máš kufor, vyzeráte navlas rovnako. Rovnako zúbožene.
Aleluja, došiel si. No tu nastáva problém číslo dva. Buď vôbec neovládaš reč alebo si len myslíš, že áno. Vďaka za dve nohy a ruky, ktorými sa vieš ako tak ,,dohovoriť“. Zvláštnymi posunkami a pazvukmi vyjadríš, čo treba. Tvoj šéf vyzerá zmätene. Bodaj by nie, kto by už chcel zamestnať dementa. Ak si si myslel, že vieš perfektne anglicky či nemecky až tu zistíš, ako si sa mýlil. Akcent, hovorová reč, tempo rozprávania, únava, stres a ty si sa stratil pri prvom ,,helou“.
Nevieš sa dočkať kedy si dáš sprchu, zavoláš domov a ľahneš si. No ty nie si jediný obyvateľ tvojho dočasného obydlia. Už dávno ho pohltila pleseň a si si takmer istý, že si videl aj myš. Alebo sa dostaneš na ubytko k ďalším trom kolegom, s ktorými sa musíš najprv spriateliť a ukázať im, že si v pohode, čo je vždy aspoň zo začiatku veľmi trápna story. Veď kto by už chcel ísť po tebe na záchod a mať spoločnú chladničku pri tvojej spotrebe?! To je problém, na ktorý sa momentálne nemôžeš sústreďovať. Radšej by si si už konečne pospal, ale časový posun alebo len vlna očakávaní ti v tom bránia až do hlbokej noci. A ani tam nemáš internet!
Kto ide „vonku“ bez toho, aby vedel aspoň nejaké základy reči je zrejme veľký optimista alebo totálny idiot. Odporúčame však naučiť sa aspoň jednu vetu: ,,Prosím hovorte pomalšie“. S ňou máš totiž aspoň akú-takú šancu, že budeš rozumieť polovici toho, čo od teba chcú alebo sa môžeš spoliehať na pomoc okolia. Konečne vieš, na čo máš tých kamarátov. Vysvetlili, ukázali a tak ako malé deti môžete jazdiť po sklade jak páni bez nejakých obmedzení. Ukáž, že vieš robiť a si spoľahlivý, aj keď ťa nedorozumenia sprevádzajú všade. Určite poznáš ten skľučujúci trápny pocit, keď na teba daná osoba pozerá a čaká reakciu a ty namiesto zemiakov, donesieš metlu. Na prvý deň je to v pohode, no ak sa nezačleníš čím skôr do nového prostredia, začnú na teba nadávať. Síce im nerozumieš a môže ti to byť jedno, ale už len z tónu hlasu a napätia, čo krája šéfkuchár namiesto mäsa, cítiš, že ti hrozí vyhadzov.
Ďalší šok prichádza, keď agentúra tvrdila, že budeš len roznášať jedlo a tu zrazu si vyfasoval 8 samostatných stolov. Hosťom máš vybrať víno, odporučiť omáčku k steaku a spraviť účet. Pamätáš ako ťa tatko učil plávať? Áno, presne tak, hodil ťa do bazéna a nechal ťa nech si poradíš sám. Terapia šokom funguje aj v tomto prípade. Ak si šikovný, za pár dní sa určite oťukáš, schováš slzičky pri každom nedorozumení a prúsere a ak nerozumieš, čo sa hovorí, len prikyvuješ a usmievaš sa ako slniečko na hnoj. Klasika.
Na rad prichádzajú papierovačky a úrady. Národným športom Slovákov je čakanie v rade na úrade. Tu síce nečakáš až tak dlho, no zistíš, že všetko je o ľuďoch. Zväčša bývajú ústretoví a všetko ti vysvetlia, ale keďže si tam ešte len pár dní, kamarát či dokonca šéf to vybavuje za teba. Prihlásenie na pobyt, na cudzineckej polícii, úrad práce, vybavenie novej kartičky poistenca, podpísanie zmluvy atď atď…je toho dosť, čo musíš absolvovať a neraz pri preberaní pošty len tŕpneš, či si náhodou niekto nezmyslel, že si na voľačo zabudol a dnes budeš ty ten „šťastný“, čo dostane stoeurový pozdrav z miestneho úradu.
Prišla ti prvá výplata a ty si šťastím bez seba. No po prvom veľkom nákupe, zaplatení ubytka, telefónu a iných vecí prichádza kruté vytriezvenie. Život v zahraničí totiž aj niečo stojí. Tvoje voľné dni tráviš v posteli, pretože sa na viac od únavy nezmôžeš. Keď si už tvoj organizmus ako-tak zvykne, rád by si šiel aj na nejaký výlet, no aj na ten si musíš trošku nasporiť. Áno, nereálna predstava pre Slovákov, čo ostali doma, ale je to tak. Človek si zvykne aj na vyšší štandard a tak po čase príjme aj to, že pizza stojí 10 eur. Ak niekto príde domov na dovolenku, neznamená to, že je automaticky boháč a treba ho vycicať aj o posledné drobné. Veď ten žije v zahraničí, ten si to môže dovoliť. Ten už je namyslený, ten sa smeje, že zaplatil za dve kávy 5 euro. Nie nesmeje sa, ten sa doslova rehoce aký je len šťastný, že si toho doma môže za tie peniažky dopriať trošku viac.
Typické vlastnosti Slovákov presťahovaním sa do zahraničia nezmiznú. Aj tu si ľudia závidia, udávajú sa za neprepísané autá, za prekročené pobyty, za domáce zvieratá, za nepovolené poberanie podpory, materskej, či rušenie nočného pokoja. Slovák Slovákovi v zahraničí nepomôže (až na svetlé výnimky) a tak namiesto toho, aby ti poradil čo a ako, nechá ťa prejsť všetkým, čím musel aj on. Záleží aj od daného štátu kam sa dostaneš, nie všetci domáci majú radi cudzincov. Ak je to krajina, kde je typické, že sa tam naše ženy chodia ku*viť, ty poctivá slovenská deva len ťažko zboríš tento stereotyp. Ak dlhodobo robia cudzinci niekde problémy, vyvolávajú potýčky a konflikty, to že ty si prišiel na stavbu zarobiť a žiť ako slušný človek, bude tvoj šéf brať ako veľmi dobrý vtip. Buďme preto hrdí na Slovákov, ktorí robia len to najlepšie meno. Je ich málo.
Titulná fotka: pexels.com
