V minulosti advent symbolizoval obdobie ticha, očakávania a striedmosti v rôznych aspektoch života. Ľudia prejavovali zdržanlivosť nielen v stravovaní, ale aj v hudbe a tanci, ktoré utíchli v deň svätej Kataríny.
Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa nekonzumovalo mäso s výnimkou rýb, ktoré sú od stredoveku považované za pôstne jedlo. V tomto období sa ukončovala práca okolo domu a starostlivosť o hospodárstvo. Domy sa upratovali a ozdobovali, a začínal sa proces prípravy na sviatky.
Advent ako náhrada osláv zimného slnovratu
Pojem advent má svoje korene v latinčine a vyjadruje príchod. Toto obdobie sa tradične začína prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň pri západe slnka. Advent vstúpil do dejín v 4. storočí, v období vlády Karola Veľkého v Európe, nahrádzajúc doterajšie oslavy zimného slnovratu.
Prvé miesto, kde sa advent začal sláviť, bola Galia, kde sa oslavy začínali už v deň svätého Martina, a neskôr sa rozšíril do Španielska, kde advent začínal 24. novembra. Toto obdobie mohlo mať pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich, až kým rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich pevný počet na 4 týždne.
Týmto spôsobom sa zdôraznila symbolika 4 000-ročného očakávania Spasiteľa, čo predstavuje obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
Vedel si, že…?
V socializme mala každá zo štyroch adventných nedieľ svoj charakteristický prívlastok – bronzová, strieborná, zlatá a diamantová. V tomto období bývala nedeľa zvyčajne dňom pracovného pokoja, avšak adventné nedele predstavovali výnimku. Dôvodom boli intenzívne nákupy vianočných darčekov a, samozrejme, atraktívne zľavy.
Vznik adventného venca a adventného kalendára
V istej škole v Nemecku sa žiaci pýtali na Vianoce, ktorých sa nevedeli dočkať. Učiteľ vzal koleso z voza, ozdobil ho sviečkami, ktorých počet sa zhodoval s počtom dní do Vianoc, a každé ráno spoločne jednu sviečku zapálili. Tento nápad sa zapáčil aj ostatným, a tak to chceli praktizovať aj oni. Dvadsaťštyri sviec však bolo značne nepraktických, preto bol ich počet ustálený na štyri, ktoré korešpondovali s najvýznamnejšími dňami adventu – nedeľami.
Pre netrpezlivé detičky sa v priebehu času objavilo niečo ďalšie, ktoré je dnes známe pre svoje každodenné radosti v podobe čokoládového adventného kalendára. Pôvodne sa tento zvyk začínal až 6. decembra, v deň svätého Mikuláša. Prvé exempláre adventných kalendárov mali farebné ilustrácie s biblickými scénami.
Ich autorom bol Nemec Gerhard Lang, inšpirovaný matkou, ktorá mu ako malému chlapcovi zapichla 24 sviečok do detskej ilustrácie. Koncept s otváracími okienkami sa objavil až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Ich úspech trval, kým nenastala druhá svetová vojna a s ňou zákaz biblických motívov. Plnenie čokoládou začalo až v roku 1958.
Vedel si, že …?
Vianočný stromček k nám prišiel z germánskych krajín. Pre nedostatok miesta bolo zvykom zavesiť ho na strop a ozdobiť ho medovníkmi či orieškami.
Medovníky neslúžili iba ako pokrm
Na našom území oznamovali príchod prvej adventnej nedele pastieri z horských oblastí, ktorí zvučnými trúbami vydávali hlboký tón. Prípravy na Štedrý deň sa rozbiehali už na začiatku adventu, s vôňou medovníčkov v domácnostiach. Dôvod je jednoduchý a známy cukrárkam aj v súčasnosti – zabezpečiť, aby boli medovníčky do Vianoc príjemne mäkké, pretože slúžili aj na zdobenie vianočného stromčeka.
Na Slovensku sa advent začína prvou adventnou nedeľou, ktorá sa datuje medzi 27. novembrom a 3. decembrom a zároveň oznamuje začiatok cirkevného roka. Naša tradičná kultúra je výrazná svojou poverčivosťou, a advent bol považovaný za magické obdobie.
Sviatky počas adventu
Deň svätej Kataríny
Adventné obdobie predstavovalo pre ľudí čas, keď sa odstránilo pôžitkárstvo, zábava a prejedanie sa, aby sa mohli sústrediť na svoje vnútro a prežiť sviatky s dušou čistou a zmierenou. S tým išlo ruka v ruke aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mohli mať nezhody počas predchádzajúceho roka.
Prvý bosorácky deň, 25. november, spojený so svätou Katarínou, symbolizoval začiatok obdobia, keď sa temné sily považovali za najmocnejšie. Ľudia si v tomto čase naposledy užívali neviazanú zábavu, vediac, že po tomto dni už ich nečaká žiadna zábava či svadby, až do Štefana.
Sviatok svätého Ondreja
K mnohým menám boli v minulosti viazané zvyky a povery. Výnimkou nebol ani Ondrej. Tento deň potešil najmä mladé a slobodné dievčatá, pretože sa mu prisudzovala ľúbostná mágia. Okrem toho, že sa snažili zistiť totožnosť svojho budúceho manžela, snažili sa tiež zistiť povolanie milého liatím olova cez kľúčovú dierku.
Nielen dievčatá sa pokúšali odhaliť budúcnosť, ale aj hlava rodiny mala svoje spôsoby. Pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu sa položili štyri predmety. Po zamiešaní si otec zavolal štyroch členov rodiny a každý si vybral jeden predmet. Ak bol vybraný chlieb, naznačovalo to, že človek v priebehu roka zbohatne. Prsteň predpovedal svadbu, hrebeň naznačoval chorobu a zemina signalizovala blížiacu sa smrť blízkeho.
Deň svätej Barbory
Aj na Barboru sa udržiavali tradície ľúbostných veštieb. Dievčatá si dali do vázy odrezaný konárik z čerešne a tá, ktorej do Vianoc vykvitla, mala mať v ďalšom roku svadbu. Ak ešte nepoznali svojho budúceho manžela, mohli si vyveštiť aj jeho meno. A to tak, že do každého konárika pošepkala meno, a ten, ktorý prvý vykvitol, niesol meno nastávajúceho.
Sviatok svätej Lucie
Posledným stridžím dňom bol deň sv. Lucie. Ak niekto túžil vidieť bosorku, musel si postaviť lucijský stolček bez klincov a od Lucie do Vianoc na ňom vykonávať nejakú činnosť. A ak si na polnočnej omši naň niekto sadol, mal vraj uvidieť všetky bosorky. Avšak bosorky videli aj jeho, a preto musel ešte pred skončením omše utiecť z kostola a rozsypať za sebou mak.
V minulosti bol sviatok svätej Lucie spojený s osobitným rituálom v domácnostiach. V tento deň museli byť všetky domovy čisté a každý kút povymetaný. Lucia, sprevádzaná tromi mladíkmi v plachtách s tvárou od múky, zaklopala na dvere domu krídlom z husí a následne vymetala spod postelí a skríň špinu, choroby a zlo, s cieľom priniesť zmierenie do domácností pred Vianocami.
Títo mladí muži si však mohli takto aj vybrať budúcu nevestu a zistili, či bude dobrá gazdiná podľa toho, ako upratuje. Zároveň sa aj dievčatá snažili odhaliť svojho budúceho manžela. Aby to zistili, museli na 13 lístkov napísať 12 mužských mien a jeden nechať prázdny. Každý večer vytiahli jeden lístok a hodili ho do ohňa.
Meno, ktoré sa objavilo na Štedrý deň, malo patriť ich nastávajúcemu. Ak však lístok zostal prázdny, znamenalo to, že sa svadba ešte v budúcom roku neuskutoční.
Napokon po všetkých stridžích dňoch nastal Štedrý deň, keď gazdiné vstávali v noci, aby ešte pred úsvitom stihli napiecť čerstvé koláče a chlieb. Po východe slnka sa mohli venovať príprave ostatných pokrmov.
Advent nás pripravuje na ten azda najkrajší sviatok v roku – Vianoce. Tento čas je plný očakávania a radosti. Je to obdobie, keď sa okrem zapaľovania sviečok na adventnom venci a príprav na Štedrý deň stretávame s rodinou a priateľmi, aby sme si spoločne užili tieto magické chvíle.
Obsah bol spracovaný z podkladov slovander.sk.
