Zdroj: ©Shutterstock

„Okradol som učiteľku.“ Kruté činy z detstva, ktoré dotyční už stokrát oľutovali

Niečo takéto si človek len ťažko odpustí.

9. Na základnej škole som šikanovala jednu spolužiačku tak intenzívne, že napokon musela prestúpiť na školu v inom meste, len aby si našla trochu pokoja. Dnes ma to veľmi mrzí.

10. Raz som zo srandy povedal spolužiakovi, že jeho mama je tučná. A to v ten istý týždeň, ako podľahla rakovine. Vedel som o tom, len som na to v tej chvíli nemyslel. Nikdy nezabudnem na ten pohľad v jeho očiach. A úprimne? Ani by som nemal.

11. Mal som päť rokov, keď som udrel jedného chlapca bejzbalovou pálkou rovno do hlavy. Niečo mi povedal, čo sa mi nepáčilo – ale nech to bolo čokoľvek, takáto reakcia bola úplne mimo.

Kruté činy z detstva, ktoré dotyční už stokrát oľutovali
Shutterstock

12. Raz sme boli s rodinou v reštaurácii a ja som dostal „geniálny“ nápad – nasypať si do dlane čierne korenie a fúknuť ho mame a sestre do tváre. Čakal som smiech a kýchanie ako z rozprávky. Namiesto toho sa začali dusiť, slzili im oči a sestra sa rozplakala. Zostal som sedieť pri stole sám a hanba ma pálila ako oheň.

13. Môj mladší brat raz prišiel do izby po tom, čo naňho mama z ničoho nič nakričala. Mal slzy v očiach, nerozumel, čo urobil zle. Spýtal sa ma len jedno: „Môžem ťa objať?“ Odpovedal som nie. Vtedy som si myslel, že objímajú sa len slabosi a chalani z triedy by sa mi smiali. Ale on ma v tej chvíli potreboval. A ja som ho odmietol. Dodnes si to vyčítam.

14. Raz som spolužiačke nasypala na hlavu svrbiaci prášok – zdanlivo nevinný žart. Ale neskončilo sa to len svrbením. Dostala alergickú reakciu a vypadali jej celé pramene vlasov. Bola som dieťa a chcela som len pobaviť ostatných… ale ublížila som. A na tú chvíľu nikdy nezabudnem.

Kruté činy z detstva, ktoré dotyční už stokrát oľutovali
Shutterstock

15. S kamarátom sme sa ako malí hrali pred bytovkou. Mal jednu hračku, ktorá sa mi veľmi páčila, tak som ju schválne hodil na strom, aby si ju nemohol zobrať – v nádeji, že ju potom získam ja. Keď ju nedokázal zložiť, rozplakal sa a odišiel domov.

Keď som ju o dva týždne náhodne našiel, chcel som mu ju vrátiť… ale otvorili mi jeho rodičia so smutnými očami a povedali, že „nie je doma“. Až o niekoľko rokov mi to celé docvaklo. Ten chlapec mal vážnu chorobu a krátko nato zomrel. Ukradol som hračku dieťaťu, ktoré bojovalo s rakovinou. To ma bude mrzieť navždy.

Odporúčame prečítať:

KVÍZ: 75 % Slovákov nedávalo pozor na dejepise. Zisti, či vieš, ako zomreli tieto historické osobnosti


Tagy:

Najčítanejšie
Podobné