Zdroj: ©Shutterstock

„Okradol som učiteľku.“ Kruté činy z detstva, ktoré dotyční už stokrát oľutovali

Niečo takéto si človek len ťažko odpustí.

9. Na základnej škole som šikanovala jednu spolužiačku tak intenzívne, že napokon musela prestúpiť na školu v inom meste, len aby si našla trochu pokoja. Dnes ma to veľmi mrzí.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

10. Raz som zo srandy povedal spolužiakovi, že jeho mama je tučná. A to v ten istý týždeň, ako podľahla rakovine. Vedel som o tom, len som na to v tej chvíli nemyslel. Nikdy nezabudnem na ten pohľad v jeho očiach. A úprimne? Ani by som nemal.

11. Mal som päť rokov, keď som udrel jedného chlapca bejzbalovou pálkou rovno do hlavy. Niečo mi povedal, čo sa mi nepáčilo – ale nech to bolo čokoľvek, takáto reakcia bola úplne mimo.

Kruté činy z detstva, ktoré dotyční už stokrát oľutovali
Shutterstock

12. Raz sme boli s rodinou v reštaurácii a ja som dostal „geniálny“ nápad – nasypať si do dlane čierne korenie a fúknuť ho mame a sestre do tváre. Čakal som smiech a kýchanie ako z rozprávky. Namiesto toho sa začali dusiť, slzili im oči a sestra sa rozplakala. Zostal som sedieť pri stole sám a hanba ma pálila ako oheň.

13. Môj mladší brat raz prišiel do izby po tom, čo naňho mama z ničoho nič nakričala. Mal slzy v očiach, nerozumel, čo urobil zle. Spýtal sa ma len jedno: „Môžem ťa objať?“ Odpovedal som nie. Vtedy som si myslel, že objímajú sa len slabosi a chalani z triedy by sa mi smiali. Ale on ma v tej chvíli potreboval. A ja som ho odmietol. Dodnes si to vyčítam.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

14. Raz som spolužiačke nasypala na hlavu svrbiaci prášok – zdanlivo nevinný žart. Ale neskončilo sa to len svrbením. Dostala alergickú reakciu a vypadali jej celé pramene vlasov. Bola som dieťa a chcela som len pobaviť ostatných… ale ublížila som. A na tú chvíľu nikdy nezabudnem.

Kruté činy z detstva, ktoré dotyční už stokrát oľutovali
Shutterstock

15. S kamarátom sme sa ako malí hrali pred bytovkou. Mal jednu hračku, ktorá sa mi veľmi páčila, tak som ju schválne hodil na strom, aby si ju nemohol zobrať – v nádeji, že ju potom získam ja. Keď ju nedokázal zložiť, rozplakal sa a odišiel domov.

Keď som ju o dva týždne náhodne našiel, chcel som mu ju vrátiť… ale otvorili mi jeho rodičia so smutnými očami a povedali, že „nie je doma“. Až o niekoľko rokov mi to celé docvaklo. Ten chlapec mal vážnu chorobu a krátko nato zomrel. Ukradol som hračku dieťaťu, ktoré bojovalo s rakovinou. To ma bude mrzieť navždy.

Odporúčame prečítať:

Fotky ako z raja, no realita bola iná. Slovenka zaplatila za dovolenku cez Hydrotour vyše 1300 eur na osobu, cestovka reaguje na sťažnosť


Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Mário Budinský
Absolvent grafického dizajnu na UAT v Bratislave a marketingovej komunikácie na UCM v Trnave, ktorý sa už viac ako 10 rokov profesionálne venuje analýze internetových trendov, digitálnemu storytellingu a monitoringu popkultúry. Patrí k priekopníkom domácej internetovej scény, pričom meme tvorbe sa denne venuje už vyše 20 rokov. Ako autor desiatok tisícov satirických príspevkov aktívne formuje slovenský digitálny folklór, pričom jeho vizuálny obsah opakovane vyvolal celonárodné spoločenské debaty. V redakcii EMEFKA sa špecializuje na včasné zachytenie online bizáru, bulvárnych fenoménov a transformáciu komplexných trendov do virálneho obsahu.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA