Okresný súd Bratislava III môže vydať európsky zatýkací rozkaz v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia. Súdny dvor Európskej únie (EÚ) dnes rozhodol o tom, že zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku na vydanie zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb.
Okresný súd Bratislava III, ktorý rozhoduje v tejto veci, má v úmysle vydať voči jednej z obvinených osôb európsky zatykač. V tejto súvislosti sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ. Slovenský súd svoje pochybnosti založil najmä na zásade „ne bis in idem“, keďže trestné konanie voči danej osobe už bolo právoplatne zastavené. Podľa tejto zásady nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.
Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor EÚ najprv uviedol, že na spor vo veci samej sa vzťahuje právo EÚ. Súdny dvor ďalej pripomenul, že na zásadu ne bis in idem sa možno odvolávať len vtedy, ak došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutej osoby a bolo voči nej vydané rozhodnutie. Len takýto výklad je totiž v súlade s legitímnym cieľom, ktorým je zabrániť beztrestnosti osôb, ktoré spáchali trestný čin. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ podotkol, že rozhodnutie z 29. júna 2001, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania voči dotknutým osobám, má podľa vnútroštátneho práva účinky oslobodzujúceho rozsudku.
Súdny dvor však dospel k záveru, že bez ohľadu na účinky tohto rozhodnutia v slovenskom práve sa zdá, že zo spisu, ktorý má k dispozícii, vyplýva, že jediným následkom tohto rozhodnutia bolo zastavenie uvedených trestných stíhaní skôr, než mohli slovenské súdy posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených osôb. Za týchto okolností Súdny dvor EÚ rozhodol, že keďže rozhodnutie z 29. júna 2001 bolo prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých obvinených osôb, zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača voči nim. Súdny dvor napokon dospel k záveru, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca postup legislatívnej povahy týkajúcej sa zrušenia amnestie a súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie súladu tohto zrušenia amnestie s ústavou, nevykonáva právo únie, keďže takéto postupy a konania nepatria do pôsobnosti tohto práva.
Neznámi páchatelia násilne zavliekli Michala Kováča ml. do Rakúska 31. augusta 1995. Krátko po čine sa objavili správy, že sa mala na ňom podieľať tajná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu. Tá sa vzťahovala aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča do cudziny. Akékoľvek pokusy potrestať páchateľov únosu skončili predčasne z dôvodu udelených amnestií. Zlom nastal v roku 2017. Poslanci schválili novelu ústavy, podľa ktorej parlament získal právomoc zrušiť amnestie a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ďalším krokom bolo prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií a tiež milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.
