Fantastický pán Lišiak (2009) – 87 minút
Pán Lišiak má rodinu, bývanie a dostatok dôvodov správať sa zodpovedne. Lenže kradnutie sliepok ho baví viac než predstava pokojného života. Keď sa pustí do ďalšej výpravy proti miestnym farmárom, následky jeho záľuby pocíti aj široké zvieracie susedstvo.
Wes Anderson preniesol svoj zmysel pre kompozíciu a svojrázne rozhovory do bábkovej animácie podľa Roalda Dahla. Výsledkom je film plný drobných vizuálnych nápadov, rodinných nedorozumení a postáv, ktoré berú svoje problémy smrteľne vážne. Pod chlpatým povrchom navyše rieši celkom ľudskú otázku: koľko nepríjemností spôsobíme ostatným, keď si potrebujeme niečo dokazovať?
What We Do in the Shadows (2014) – 86 minút
Nesmrteľnosť znie lákavo, kým nezistíš, že ani po niekoľkých storočiach sa spolubývajúci nenaučí umývať riad. Skupina upírov vo Wellingtone síce potrebuje krv, no rovnako naliehavo rieši domáce povinnosti, oblečenie a komplikovaný vstup do nočných klubov.
Taika Waititi a Jemaine Clement nakrútili komédiu vo forme dokumentu, ktorého hrdinovia ochotne vysvetľujú svoje podivné zvyky. Humor vzniká zo stretu hororových pravidiel s banálnymi starosťami. Upíri sa môžu považovať za majestátne bytosti noci, kamera ich však pravidelne pristihne pri správaní, ktoré poznáš z každej trochu nefunkčnej domácnosti.
The Tell-Tale Heart (2008) – 21 minút
Ešte pred Čarodejnicou, Majákom a Nosferatu siahol Robert Eggers po Edgarovi Allanovi Poeovi. V krátkej adaptácii jeho poviedky sleduje muža, ktorého spolužitie so starcom prerastá do chorobnej posadnutosti. Zdrojom hrôzy sa stáva pohľad, prítomnosť druhého človeka aj čoraz menej dôveryhodné rozprávanie hlavnej postavy.
Do výberu prináša príjemnú zmenu formátu: celý film stihneš za čas jednej dlhšej seriálovej prestávky. Poeov príbeh navyše nepotrebuje rozsiahle vysvetľovanie, aby otvoril nepríjemné otázky o vine a sebaklame. Pre fanúšikov Eggersa je to zároveň príležitosť pozrieť sa na jeho tvorbu pred celovečerným debutom.
Bronson (2008) – 92 minút
Tom Hardy v tomto filme pôsobí, akoby sa do záberu nezmestil ani fyzicky, ani povahovo. Ako Michael Peterson, známy pod menom Charles Bronson, strieda výbuchy násilia s potrebou predvádzať sa. Nicolas Winding Refn jeho život spracúva ako štylizovanú šou človeka, ktorý si zo svojej povesti vytvoril vlastné javisko.
Väzenské prostredie sa mieša s teatrálnymi výstupmi a čiernym humorom. Hardy pritom dokáže byť v jednej chvíli komický a vzápätí nebezpečný, takže nikdy celkom nevieš, ako naňho reagovať. Bronson je hlučný, výstredný a nepríjemný presne tak, ako si jeho hlavná postava zrejme želá.
Tucker & Dale vs. Evil (2010) – 89 minút
Predstav si hororových vidiečanov, ktorých by si podľa oblečenia a výzoru okamžite podozrieval z vraždenia turistov, a teraz pripusť, že sú to dvaja celkom milí chlapi, ktorí si chcú opraviť chatu. Problém nastane, keď ich stretne skupina študentov vychovaná na rovnakých hororoch ako ty.
Film obracia známe žánrové situácie naruby a necháva postavy robiť katastrofálne závery z neúplných informácií. Alan Tudyk a Tyler Labine fungujú ako sympatická dvojica, ktorej úprimná snaha pomôcť vyvoláva ďalšie nedorozumenia. Krv tu tečie výdatne, no najväčším nepriateľom všetkých zúčastnených zostáva panika a neschopnosť normálne sa porozprávať.
