Univerzálna predstava o dokonalom vzťahu neexistuje. Rôzni ľudia majú rôzne potreby, rôzne túžby a s nimi aj rôzne očakávania a nároky na ideálneho partnera. Na jednom sa však predsa zhodneme všetci – vzťah by mal viac dávať ako brať. V opačnom prípade treba podniknúť radikálne kroky.

Na teoretickej úrovni je to celkom prosté – keď to neklape, tak sa rozídeme. Často to však zlyháva na tej praktickej. Je jedno, ako veľmi ti ten druhý ubližuje, ako veľmi sa v tom celom strácaš, ako čoraz častejšie než radosť cítiš zúfalstvo a číru beznádej. Zbaliť si kufre nie je jednoduché a vidina lepších zajtrajškov ťa drží priklincovanú na mieste.

Presne to sa stalo tejto mladej Slovenke. Svojho bývalého partnera spoznala ešte ako tínedžerka a ani vo sne by jej nenapadlo, že človek, ktorý ju hneď na začiatku očaril svojou sršiacou charizmou, jej spraví zo života hotové peklo. Lenže presne to sa stalo. Poď sa spolu s nami začítať do jej neľahkého príbehu, ktorý môže poslúžiť ako knižný príklad toho, ako by sa jeden človek k druhému nikdy správať nemal.

Ďakujeme, že si nabrala odvahu vyrozprávať nám svoj strastiplný príbeh. Priblíž nám na začiatok, ako ste sa dali s tvojím (teraz už) bývalým dohromady.

Spoznali sme sa cez kamaráta, bol to jeho príbuzný. V tom čase som mala čerstvých šestnásť, zatiaľ čo on mal už niečo po štyridsiatke. Takto spätne už len ten vekový rozdiel kričí, že tu niečo nebude v poriadku, no vtedy som to tak nevnímala. V podstate išlo o grooming.

Spočiatku bol, samozrejme, dokonalý, no neskôr sa zmenil na nepoznanie. Stal sa z neho prchký, výbušný človek, napriek tomu som s ním strávila päť rokov svojho života.

Čo je grooming? Za grooming považujeme správanie človeka, ktorý zámerne nadväzuje dôverné vzťahy so zraniteľnejšími, najčastejšie mladistvými osobami za účelom sexuálneho alebo iného zneužitia. Ak chceš vedieť, ako toto správanie vyzerá v praxi, čítaj ďalej.

Kedy sa veci začali lámať? Aká situácia ti utkvela v pamäti, pri ktorej si si povedala, že: „Aha, takto by sa asi správať nemal.“?

Takých situácií bolo mnoho a každá z nich bola, samozrejme, podľa neho moja chyba. Spomínam si, ako mi raz nakázal, aby som mu upratala stôl v dielni. Prišiel do dielne, ja som mu asistovala a potom ho niečo z ničoho nič nahnevalo. Schmatol zo stola ťažkú súčiastku a z celej sily ju šmaril o zem. Odbil sa z nej veľký kus kovu a takmer ma trafil do hlavy – minul ma skutočne len o chlp.

Keď ten predmet ku mne letel, bolo to ako v spomalenom zábere. Ostala som roztrasená, hrozne som sa zľakla. Keď som mu úplne vykoľajená povedala, že ma to skoro trafilo do hlavy, nahnevane na mňa zasyčal: „No a čo? Povedal som ti, aby si upratala!“