Stačí niekoľko hodín na slnku a výsledok môže byť u každého úplne iný. Kým niektorí získajú bronzové opálenie, iní odchádzajú z pláže s bolestivým spálením kože. Rozdiel pritom nespočíva len v tom, koľko času človek strávi na slnku. Odborníci upozorňujú, že veľkú úlohu zohráva genetika, typ pokožky aj množstvo pigmentu, ktorý sa v koži prirodzene nachádza, informuje magazín The Scientist.
Ako píše The Scientist, dermatológ a dermatopatológ Pedram Gerami z Northwestern University vysvetľuje, že za reakciu kože je zodpovedný predovšetkým melanín – pigment, ktorý pokožke dodáva farbu a zároveň ju chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Produkujú ho špeciálne bunky nazývané melanocyty.
Slnečné žiarenie sa skladá z viacerých druhov ultrafialových lúčov. UVA lúče spôsobujú rýchlejšie stmavnutie pokožky tým, že menia už existujúci melanín. UVB žiarenie naopak podnecuje tvorbu nového pigmentu, preto sa opálenie objavuje až s určitým časovým odstupom. Ide o prirodzený obranný mechanizmus organizmu, ktorým sa pokožka snaží chrániť pred ďalším poškodením.
Veľkú úlohu zohráva aj genetika. Niektoré varianty génu MC1R sú spojené so svetlejšou pokožkou, ryšavými či blond vlasmi, väčšou citlivosťou na slnko a slabšou schopnosťou vytvoriť ochranné opálenie. Práve preto sa niektorí ľudia spália oveľa rýchlejšie, zatiaľ čo iní získajú bronzový odtieň pokožky.
Odborník upozorňuje na rozšírený omyl
Odborník zároveň upozorňuje na rozšírený omyl, že opálenie znamená zdravú pokožku. V skutočnosti je aj bronzová farba kože znakom toho, že organizmus reaguje na poškodenie spôsobené ultrafialovým žiarením. Spálenie predstavuje ešte intenzívnejšiu reakciu, pri ktorej vzniká zápal sprevádzaný začervenaním, bolesťou a niekedy aj opuchom. Ak je poškodenie buniek rozsiahle, pokožka sa po niekoľkých dňoch začne olupovať.
Niektorým ľuďom sa po pobyte na slnku vytvárajú aj pehy. Tie vznikajú ako reakcia pokožky na ultrafialové žiarenie a súvisia so zvýšenou aktivitou buniek, ktoré produkujú pigment. Dermatológ Pedram Gerami upozorňuje, že samotné pehy nemožno považovať za prednádorové ochorenie, no ich výskyt môže súvisieť s vyššou citlivosťou kože na slnko a väčšou náchylnosťou na poškodenie spôsobené UV žiarením.
Nepodceňuj ochranu pokožky
Dôležitú úlohu zohráva aj spôsob, akým sa slnku vystavujeme. Intenzita UV žiarenia je najvyššia okolo poludnia, vo vyšších nadmorských výškach alebo v oblastiach bližšie k rovníku. Riziko však nezvyšuje len každodenný pobyt na slnku. Oveľa nebezpečnejšie môžu byť aj krátke, no veľmi intenzívne epizódy, počas ktorých sa človek výrazne spáli. Práve takéto prípady odborníci spájajú so zvýšeným rizikom vzniku melanómu.
Lekári preto odporúčajú nepodceňovať ochranu pokožky bez ohľadu na to, či sa človek opáli ľahko alebo sa spáli už po krátkom pobyte na slnku. Základom je pravidelné používanie opaľovacích krémov s dostatočným ochranným faktorom, nosenie pokrývky hlavy a obmedzenie pobytu na priamom slnku počas hodín, keď je UV žiarenie najsilnejšie.
