Slovensko sa môže pýšiť skutočne bohatou nádielkou hradov a zámkov. Takmer každý región ukrýva miesto opradené históriou, legendami či príbehmi šľachtických rodov. Ak však žiješ v Bratislave a väčšinu týždňa ti vypĺňajú pracovné povinnosti, času na spoznávanie vzdialenejších kútov našej krajiny môže byť menej, než by si si želal.
Keď sa ti zároveň zunujú prechádzky popri Dunaji, výlety na Devín či potulky ďalšími známymi zákutiami hlavného mesta, nemusíš vešať cestovateľské plány na klinec. Stačí nasadnúť do auta a vyraziť iba niekoľko kilometrov za hranice.
Presne tak sme sa pred pár dňami rozhodli aj my. Naším útočiskom sa stal rakúsky zámok Schloss Hof.
Za uhladenou fasádou, rozľahlými záhradami a honosnými interiérmi sa ukrýva história stará niekoľko storočí. Výraznú podobu začal areál získavať v roku 1725, keď princ Eugen Savojský získal štvorkrídlový kaštieľ pochádzajúci zo 17. storočia. Pôvodné sídlo nechal premeniť na veľkolepý zámocký komplex, v ktorom sa prepojila hlavná budova, záhrady a rozsiahly hospodársky statok.
O tridsať rokov neskôr, v roku 1755, sa novou majiteľkou vidieckeho sídla stala Mária Terézia. Ako sme sa dozvedeli z audiosprievodcu, stalo sa tak preto, že Eugen Savojský po svojej smrti odkázal všetok majetok vrátane Schloss Hofu svojej neteri Anne Viktórii Savojskej a tá ho po svadbe darovala manželovi Jozefovi Fridrichovi Saskému-Hildburghausenskému.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAko to však pri panovníkoch a šľachticoch býva, sú zvyknutí na určitý štandard, ktorý stojí nemalé financie. Práve preto sa neskôr Schloss Hof ocitol na predaj a vďaka veľkolepej oslave, kde majiteľ zámok odprezentoval v honosnom štýle, sa ho Mária Terézia rozhodla kúpiť.
V rokoch 1773 až 1775 prešiel zámok ďalšou výraznou prestavbou. K budove pribudlo druhé poschodie a miestnosti na prvom poschodí sa dočkali obnovy. Podobu, ktorú počas návštevy obdivujú dnešní návštevníci, tak formovali hneď dve významné osobnosti európskych dejín.
Aká tá terajšia podoba vlastne je? A oplatí sa za ňu zaplatiť?
My sme navštívili Schloss Hof už po druhý raz a po prvýkrát sme doň zavítali v novembri minulého roku. V tom čase napadol prvý sneh, okolie bolo posiate bielobou a pri zámku sa rozprestierali vianočné trhy. Všade boli ozdoby, svetielka, vianočná hudba a človek sa cítil ako v rozprávke. Ibaže výletovanie počas zimných mesiacov má svoju veľmi praktickú nevýhodu – veľa toho človek v exteriéri neobjaví. Najmä ak sa bavíme o návšteve zámkov s ich barokovými záhradami.
Zimná sezóna, letná sezóna, prevádzkovateľom zámkov, minimálne tohto, je to úplne jedno. Vstupné je stále rovnaké a v prípade Schloss Hofu sa pohybuje na úrovni 24 €. Človek by si povedal, že 20 eur, plus mínus, dá dnes už pomaly za hocičo. Naozaj to nie je položka, ktorá by ťa zruinovala, no poďme si to rozmeniť na drobné.
Ak zavítaš do areálu Schloss Hofu v chladnejších novembrových dňoch, privíta ťa možnosť obzrieť si základný úvodný areál zámku. Najväčší komplex predstavuje nádvorie s hlavnou časťou zámku, ktorú si môžeš obzrieť aj zvnútra, a následne Neptúnova fontána, ktorú lemuje divadlo v barokovej stajni a ďalšie budovy.
Vedľa vstupnej haly sa nachádza západná oranžéria s mininádvorím. Vonkajšiu exkurziu sme my v novembrovom čase zavŕšili prehliadkou terás č. 3 a 4, z ktorých máš priamy výhľad na barokovú záhradu. Tá je však v čase zimy zatvorená, respektíve my sme sa dostali len po tzv. grotu s fontánou a pre sneh a ľad nám prístup ďalej nebol povolený.
O dôvod viac sa vrátiť znovu
Highlightom novembrovej návštevy sa napokon stala prehliadka interiéru zámku, kde je však zakázané fotografovať. No čo s tým veľkolepým exteriérom? Pri premýšľaní, čo s načatým dňom počas teplého augustového popoludnia sme tak sadli do auta a zamierili si to na známe miesto za rakúskymi hranicami.
Sami nevieme prečo, no cenu za vstup sme si pamätali o niečo nižšiu. Pohľad na svietiacich 24 eur za osobu nás preto trochu prefackal. Z predchádzajúcej návštevy sme však vedeli, že Schloss Hof má čo ponúknuť. Tentoraz sme navyše mali pred sebou odomknutú barokovú záhradu aj zvyšok rozľahlého areálu. Rozhodli sme sa teda zaplatiť a zistiť, či letná verzia zámku stojí za ďalšiu návštevu. Naša intuícia nás napokon nesklamala.
K vstupenke sme opäť dostali audiosprievodcu. Keďže sme však chceli fotografovať prakticky každý kút areálu, počúvanie výkladu počas chôdze išlo tentoraz trochu bokom. Využili sme ho napokon až na konci návštevy.
Celá naša prehliadka trvala približne tri hodiny. Treba však dodať, že išlo skôr o svižnú prechádzku než o dôkladné skúmanie každého detailu. Ak sa rád zastavíš, čítaš informačné tabule a vychutnávaš si atmosféru, v Schloss Hofe pokojne stráviš aj celý deň.
Nádych Rokfortu
Naše prvé kroky viedli priamo do záhrady. Chceli sme totiž čo najskôr zistiť, o čo sme počas zimnej návštevy prišli. Už na začiatku nás očarila jej upravenosť, rozkvitnuté kvety a dôsledne tvarovaná zeleň. Najväčšiu pozornosť si však ukradla tekvicová výzdoba s jesenným nádychom.
Tekvice lemovali jednotlivé časti záhrady a takmer každú terasu zdobil obrovský aranžmán vytvorený práve z nich. Niektoré pôsobili elegantne, iné hravo a ďalšie by sa bez problémov uživili ako dekorácie vo ságe o čarodejníkoch. Celej záhrade dodávali jemný Harry Potter vibe, ktorý sme tu rozhodne neočakávali.
Pri prechádzke sme postupne nadobúdali pocit, že presne sem patríme. Ak by nám niekto ponúkol bezstarostný život šľachtičnej, počas ktorého by sme si dni vypĺňali prechádzkami po barokovej záhrade, pravdepodobne by nás nemusel dlho presviedčať. Človek tu veľmi rýchlo zabudne na pracovné povinnosti aj ruch Bratislavy.
Jedno z najväčších prekvapení nás čakalo medzi piatou a šiestou terasou. Nachádza sa tam veľká kaskáda, ktorá nám pri prvom pohľade pripomenula slávnu Fontánu di Trevi v Ríme. Samozrejme, ide o dve rozdielne stavby, no kombinácia sôch, kameňa a vody v nás vyvolala podobný veľkolepý dojem.
O niečo slabšie zapôsobila oktagonálna fontána na siedmej terase v zadnej časti záhrady. Počas našej návštevy v nej nebola voda, a tak uprostred upraveného areálu pôsobila trochu ako päsť na oko. Situáciu zachraňovali okolité tekvicové aranžmány, ktoré aj tejto časti dodávali rozprávkovú atmosféru.
Schloss Hof však nemyslí iba na návštevníkov, ktorí chcú neustále kráčať a objavovať. Popri stromových alejach nájdeš stoličky aj ležadlá, na ktorých si môžeš oddýchnuť. Stačí sa usadiť v tieni stromov a niekoľko minút si vychutnávať pohľad na barokovú záhradu. Práve takéto malé zastavenia dokážu z obyčajnej prehliadky vytvoriť príjemný celodenný výlet.
Pokračovanie článku a celú galériu fotiek nájdeš na ďalšej strane
