Blízky východ: Modré svetlo, drony a trosky
Vizualizácia Blízkeho východu v moderných thrilleroch podlieha prísnemu vojenskému filtru. Mestá filmári často zobrazujú cez chladné modrasté alebo unavené pieskové tóny. Zábery z vtáčej perspektívy navyše imitujú pohľad z bezpilotného dronu. Ulice sú plné sutín, rozstrieľaných stien a nepokoja. Každé arabské trhovisko vyzerá vo filme nebezpečne. Máš pocit, že sa tam každú sekundu chystá atentát, čo v tebe buduje permanentnú úzkosť.
Táto vizuálna deformácia úplne vymazáva bohatú históriu, architektúru a pohostinnosť celého regiónu. Miesta ako Káhira, Bejrút či Ammán režiséri vykresľujú len ako bojové zóny. Úplne tým ignorujú ich skutočný nočný život, moderné kaviarne a univerzity. Ukracujú ťa o pohľad na pokojný každodenný rytmus miliónov ľudí, ktorí tam žijú mimo vojnových konfliktov.
India: Preplnené uličky, chudoba a koreniny
Kinematografia vidí Indiu cez dva veľké extrémy. Buď ti ukáže pestrofarebný Bollywood plný tanca, alebo špinavý slum plný biedy. V ňom sa hrdina musí predierať davom ľudí, kráv a rikší. Kamera sa neustále zameriava na rovnaké detaily. Vidíš rozsypané koreniny na trhu, chudobné deti žobrajúce na staniciach a chaos na cestách. India sa vo filmoch objavuje ako spirituálny, no hlboko zaostalý svet.
Tento obraz ignoruje realitu. India dnes patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta a je technologickou veľmocou. Špičkové IT centrá v Bangalúre, luxusné štvrte v Bombaji a moderná stredná trieda sa na plátno dostanú málokedy. Filmári radšej recyklujú vizuálny mýtus o exotickom chaose. Západnému divákovi totiž pripadá atraktívnejší než pohľad na indické mrakodrapy.
Rusko/Východná Európa: Brutalizmus, zima a azbuka
Kedykoľvek filmový dej zablúdi smerom na východ od Berlína, obraz okamžite stratí sýtosť. Východná Európa a Rusko zostávajú vo filmoch vizuálne zakonzervované v časoch studenej vojny. Vidíš len betónovú brutalistickú architektúru, sivé sídliská, večne padajúci sneh a zamračených ľudí v kožených bundách. Na každom rohu svieti agresívna azbuka alebo neónový nápis v pochybnom jazyku. Interiéry navyše pripomínajú opustené továrne z 80. rokov.
Kinematografia úspešne ignoruje fakt, že mestá ako Praha, Budapešť, Varšava či samotná Moskva a dokonca aj Bratislava prešli masívnou vizuálnou transformáciou. Dnes ponúkajú historické skvosty, moderné nákupné štvrte a farebný mestský život. Pre režisérov je však oveľa jednoduchšie použiť osvedčený „východný filter“. Pomocou neho okamžite navodia atmosféru špionáže, nebezpečenstva a mafiánskych intríg.
New York: Neustály luxus verzus temné uličky
New York je pravdepodobne najviac filmovaným mestom na svete. Jeho filmový obraz je však čistá fikcia. Filmy ho delia na dva svety. Prvým je rozprávkový Manhattan. Tam postavy s priemerným príjmom bývajú v obrovských bytoch s výhľadom na Central Park. Druhým svetom sú temné, parou dymiace bočné uličky plné kovových schodísk a kriminálnikov. Tieto uličky sú vo filmoch vždy mokré, aj keď týždeň nepršalo, len aby odrážali neónové svetlá taxíkov.
V realite New York tvorí päť mestských častí. Väčšina obyvateľov žije v úplne obyčajných obytných domoch v Brooklyne či Queense. Tie slávne dymiace uličky z kriminálnych filmov sú dnes buď čistými zónami, alebo turistickými atrakciami. Prenájom bytu z romantických komédií by zruinoval aj bankára z Wall Street. Hollywood si skrátka z New Yorku vytvoril luxusné divadlo, ktoré má s realitou bežného Newyorčana len málo spoločného.
