Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava opäť slávnostne sprístupnilo Veľkú terasu s obnovenou fasádou Archívnej veže a priľahlého múru. Pre návštevníkov ju uzatvorili z bezpečnostných dôvodov ešte v roku 2017. Veža a priľahlý hradný múr boli v zlom stave, opadávajúca omietka ohrozovala bezpečnosť turistov. Informoval o tom portál MY Orava.
Ako ďalej uvádza médium, počas obnovy vymenili kamenné okenné parapety, odtokové žľaby, urobili konzerváciu kovových mreží, tiahla a okeníc. Celkové náklady vo výške 293-tisíc eur múzeum financovalo z vlastných zdrojov a príjmov zo vstupného.
„Archívna veža vznikla v neskorom stredoveku a plnila pôvode obrannú funkciu, jej súčasný názov je odvodený od archívu, ktorý tam bol neskôr zriadený a pretrval až do roku 1956. Premena fasádnej omietky bola po výskumoch navrátená do podoby z roku 1545,“ uviedla oficiálna facebooková stránka Oravského hradu.
Archívna veža na Oravskom hrade
- Archívna veža vznikla na mieste nárožnej bašty, ktorej úlohou bolo zaistiť obranu hradu z južného smeru. Predpokladá sa, že obranná stavba stála na pôvodnom mieste už hlboko v stredoveku, keď dnešný dolný hrad pôsobil ako opevnené podhradie.
- Archívna veža slúžila ako obrana Tretej vstupnej brány v období vlády kráľa Mateja Korvína, ktorý dal hrad prestavať. Jej vojenský význam sa znížil, keď vznikla Druhá hradná brána s príslušným opevnením za pôsobenia Jána z Dubovca.
- Počas prestavby za grófa Juraja Thurza, keď vznikla dnešná Prvá brána a Južný bastión, bola Archívna veža začlenená do súboru budov Tretej brány, pričom tento stav trvá až dodnes. Od vzniku Oravského komposesorátu bol v priestoroch Archívnej veže umiestnený archív do roku 1956, potom bol premiestnený najskôr do Žiliny a neskôr do Bytče.
- Od čias generálnej rekonštrukcie, ktorá prebiehala od roku 1953, slúži Archívna veža ako depozit pre archeologické zbierky Oravského múzea.
