Originál slovenskej hymny má až štyri strofy. Takto znejú zvyšné dve, ktoré asi nepoznáš

Od jej vzniku ubehlo takmer 180 rokov.


Hoci slovenskú štátnu hymnu tvoria prvé dve strofy piesne Janka Matúšku „Nad Tatrou sa blýska“ z roku 1844, oficiálne bola o niečo dlhšia. Napísal ju na nápev ľudovej piesne „Kopala studienku“. Pôvodne mala šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Prvá upravená strofa (s textom „zastavme sa bratia“) sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu „zastavme ich bratia“. Ako sa vyvíjala a ako znela naša budúca hymna kedysi, sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch. Vypočuť si ju môžeš na priloženom videu.

Vznikla ako protest

Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Autorom textu bol spisovateľ a básnik Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy, informuje TASR.

Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo dvadsaťdva z približne šesťdesiatich Štúrových poslucháčov. Išlo o protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov v roku 1842.

Evanjelici totiž usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii. Po rozhodnutí, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu, sa dali na odchod. Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov odišlo z Bratislavy len osemnásť študentov. V Levoči sa ich potom prihlásilo na štúdium iba trinásť.

Viliam Paulíny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň v roku 1844 takto: „Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané – Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau, Zastawme jch bratia, Weť sa oni stratia, Slowaci ožgau.“

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Štúrovská mládež

Pieseň sa stala najobľúbenejšou pre štúrovskú mládež. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvomDobrovoľnícka. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň postupne znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Vytlačili ju ako leták.

Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov. Štátna hymna sa hrá alebo spieva najmä pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach.

Odporúčame prečítať:

TOP 10 memes, ktoré vás bavili minulý týždeň najviac #236

Kto bol Janko Matúška

O živote Janka Vlastimila Matúšku informuje TASR. Narodil sa 10. januára roku 1821 v Dolnom Kubíne. Bol dramatik, štúrovský básnik, národný buditeľ a autor hymny „Nad Tatrou sa blýska“. Matúška písal vlastenecky ladené básne a veršované povesti, a keď sa v roku 1844 uzákonila spisovná slovenčina, prezentoval sa svojimi lyrickými básňami a baladami v almanachu Nitra. V rokoch 1848 až 1849 predčasne ukončil svoju literárnu dráhu a vrátil sa späť do svojho rodného Dolného Kubína, kde 11. januára roku 1877 zomrel.

Vypočuj si všetky štyri strofy hymny:

Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Mário Budinský
Absolvent grafického dizajnu na UAT v Bratislave a marketingovej komunikácie na UCM v Trnave, ktorý sa už viac ako 10 rokov profesionálne venuje analýze internetových trendov, digitálnemu storytellingu a monitoringu popkultúry. Patrí k priekopníkom domácej internetovej scény, pričom meme tvorbe sa denne venuje už vyše 20 rokov. Ako autor desiatok tisícov satirických príspevkov aktívne formuje slovenský digitálny folklór, pričom jeho vizuálny obsah opakovane vyvolal celonárodné spoločenské debaty. V redakcii EMEFKA sa špecializuje na včasné zachytenie online bizáru, bulvárnych fenoménov a transformáciu komplexných trendov do virálneho obsahu.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA