Pitie moču (na bielenie zubov)
Mnohým z nás bolo povedané, že ak by sme sa ocitli v situácii života alebo smrti v divočine, náš moč je bezpečný na pitie.
V skutočnosti to nie je pravda. Iste, pitie moču v malých množstvách nám pravdepodobne neuškodí. Ale moč má vysoký obsah soli, to znamená, že by vás mohol skôr dehydratovať, ako doplniť vaše telo tekutinami. A obsahuje aj veľa baktérií, ktoré môžu poškodiť zdravie.
V starovekom Ríme nepoužívali moč ako poslednú možnosť pri nedostatku vody. Používali ho na získanie žiarivých zubov. Pri kvasení moču vzniká jeho rozkladom aj amoniak, a ten je účinným odstraňovačom škvŕn. Z tohto dôvodu Rimania používali ľudský aj zvierací moč ako ústnu vodu, aby mali belšie zuby.
Sedenie v tele mŕtvej veľryby (pre reumatoidnú artritídu)
Lov veľrýb bol populárnym biznisom na začiatku 20. storočia, a to najmä v USA a v Austrálii. Po zabití veľryby však nebolo jej mŕtve telo okamžite odtiahnuté na porciovanie.
Namiesto toho bola na jednej strane veľryby vyrezaná diera dostatočne veľká na to, aby sa do nej zmestil človek. Potom priniesli pacienta s reumatoidnou artritídou, ktorý si vliezol do tela veľryby až po krk. V mŕtvom zvierati mal sedieť až 30 hodín.
Základnou myšlienkou tohto zvláštneho postupu bolo, že teplý plyn vytvorený hnilobou vytvoril prostredie znižujúce bolesť. 30-hodinové „namočenie v mŕtvole“ údajne zmiernilo bolesť až na 12 mesiacov.
Transfúzie mlieka (na tuberkulózu)
Po väčšinu ľudskej histórie lekári nerozumeli ľudskej krvi. Krvné skupiny boli objavené až v roku 1901, čo konečne umožnilo kompatibilné transfúzie krvi.
Tento nedostatok pochopenia ale nezabránil lekárom v skúšaní všemožných druhov liečby založených na transfúzii. V 17. storočí sa tieto pokusy robili s jahňacou krvou. Lekár dúfal, že čerstvá jahňacia krv pomôže pacientovi získať pokojnú povahu jahňaťa. Nestalo sa tak, ale pacient aspoň nezomrel.
Prejdime do 50. rokov 19. storočia, keď lekári dospeli k záveru, že našli dokonalú náhradu krvi. Tou náhradou bolo mlieko.
Ich úvaha bola taká, že tukové častice v kravskom mlieku sa zmenia na „biele krvinky“ alebo to, čo dnes nazývame biele krvinky. Prvý pacient transfúziu prežil. Nasledujúcich päť pacientov, väčšinou bojujúcich s tuberkulózou, však transfúziu mlieka neprežilo. Upadli do komatózneho stavu a krátko nato zomreli.
A to nebolo, samozrejme, všetko. Heroínom sa liečil detský kašeľ. A lekári používali aj chuťovky v podobe psích chlpov, pijavíc a výkalov. Úprimne povedané, buďme radi za pokrok vo svete medicíny!
