9. Mal som šesť rokov, čo značí prvú triedu na základke. Učiteľka ma poprosila, aby som odovzdal odkaz učiteľovi v triede môjho staršieho brata. Veľmi som sa na to tešil – dobrodružstvo mimo triedy a ešte ma aj posielajú za veľkáčmi. Tak veľmi, až som zabudol, čo som mal učiteľovi vlastne odkázať.
Stál som tam medzi dverami nemo ako tĺk, a keď ma učiteľ vyzval, aby som mu povedal svoje meno, vypadlo zo mňa len: „Neviem.“ Ešte roky sa mi bratovi spolužiaci smiali, že sa volám Neviem.
10. „Ukážete mi vaše kozy?“ spýtal sa ma raz jeden ôsmak. Som učiteľka, on na minulej hodine chýbal. Akurát na tej hodine som spomínala, že sestra má farmu a akurát sa im narodili maličké kozliatka. Ukazovala som deckám aj fotku, no on to celé prešvihol.
11. Podišiel som k tabuli, aby som vypočítal príklad. Kým som čakal na kriedu, snažil som sa zabaviť spolužiakov predvádzaním rôznych pozícií z jogy. Toľko som sa naťahoval, až mi pred celou triedou praskli nohavice rovno na zadku. Nuž, zabaviť som ich zabavil.
12. Jeden profesor na výške používal bezdrôtový mikrofón, ktorý mal pripnutý na saku. Raz nám dal uprostred prednášky pauzu, čo sa nikdy predtým nestalo. Vysvitlo, že mu nesadol obed a poriadne ho prehnalo. Ako to viem? Pred „vyložením nákladu“ si zabudol vypnúť mikrofón.
13. Na začiatku hodiny som začal kašľať… a už som neprestal. Neviem, čo sa stalo, no v hrdle som mal sucho ako na púšti a každé dve sekundy ma drhlo. Spolužiaci po mne poškuľovali tak dlho, až ma napokon učiteľ poslal na chodbu. Dal mi neospravedlnenú hodinu, lebo si myslel, že si z neho strieľam.
14. V piatej triede som mal „službu“ pri prechode – škola vždy zvolila dvoch žiakov, ktorí dávali pozor, či ostatní neutekajú po cez cestu, ale používajú prechod. Keď cezeň prechádzala skupinka spolužiačok, zakričal som: „Aha, toto ste ešte nevideli!“ Chcel som si nahlas prdnúť (ani to nebolo vtipné, viem), ale namiesto toho som si naložil do nohavíc. Dievčatá sa s krikom rozutekali preč a ja som skončil v riaditeľni.
15. Som veľmi nízka a tabule u nás v škole navrhoval niekto, kto mal asi štyri metre. Učiteľka, ktorá ma nemala práve v láske, ma zákonite vyvolávala k tabuli ako prvú, aby som musela písať už hore. Preto som musela stávať na stoličke. Raz som sa na nej zapotácala a pred celou triedou sa vysypala ako vrece zemiakov. Nebolo to práve príjemné.
