9. Z výtvarnej som v živote nedostala nič lepšie než dvojku. Napriek tomu si učiteľka každý rok nechávala moje práce, aby ich mohla ukazovať ďalším ročníkom ako vzor. Na jednotku vraj neboli dosť dobré – ale na prezentáciu pred celou triedou áno. No čo vám poviem… čistá krava.
10. Slovenčinárka mi bez hanby povedala, že moje slohy známkuje prísnejšie ako slohy ostatných. Doslova: „U iného by to bola jednotka, ale ty máš naviac, takže je to za dva.“ Do tej chvíle som sa naozaj snažila. Po tomto? Celý predmet mi začal byť úplne ukradnutý.
11. V tretej triede som dostal horšiu známku z diktátu, lebo pani učiteľka opravila správne napísané „nie je“ na „nieje“. Mám 36 rokov a ešte dnes mi pri tej spomienke stúpne tlak.

12. Zabudol som si kalkulačku na lavici. Fyzikár sa rozhodol, že si ju „požičia“. Odvtedy sa ma na každej hodine pýtal, kde ju mám. Ja som vždy zahanbene tvrdil, že ju neviem nájsť, a on mi za to na každej hodine napísal poznámku. Na konci roka sa jeden spolužiak začal hrabať v jeho stole a hádajte čo? Našiel tam moju kalkulačku aj s vyrytými iniciálkami.
13. Som ľaváčka. A na základke som natrafila na učiteľa, ktorý ma nútil písať pravou rukou. Vraj „tak to má byť a hotovo“. Doteraz si pamätám tú frustráciu.
14. Vo štvrtom ročníku ma učiteľ nútil neustále prepisovať poznámky, lebo ich vraj nevedel prečítať. Jedného dňa som sa ho spýtala, prečo to nevyžaduje aj od chlapcov, ktorí písali ako kury pazúrom. Jeho odpoveď? „Lebo oni sú chlapci a ty si dievča. Dievčatá majú písať pekne.“ Mala som chuť ho opľuť.

15. Dostal som poznámku za žuvačku. Pritom som žiadnu nemal. Otvoril som ústa, aby som jej to dokázal. Jej reakcia? „Neklam. Tú mentolovú arómu cítiť na kilometer.“ Zjavne nikdy nepočula o mentolových cukríkoch… alebo zubnej paste.
16. Raz ma matikárka vyvolala pred tabuľu, aby som vyriešila príklad. Matika mi išla, takže som ho vypočítala, vysvetlila postup a čakala pochvalu. Namiesto toho mi dala päťku a začala sa predo mnou smiať, aká som mimo. Zmazala môj výpočet, vypočítala to po svojom – presne tak isto ako ja – a dostala ten istý výsledok. Spolužiaci jej to povedali. Ona len kyslo usmiala a prehodila: „Nepamätám si presne, ako to rátala. Som učiteľka, nemôžem si pamätať každý príklad.“
Žiaci na slovenských stredných školách oslovujú učiteľov titulom profesor. Ak chceš vedieť, či je to tak správne, klikni SEM.