Osídľovanie súčasnej Ameriky kolonizátormi z Európy patrí k temným obdobiam histórie. Bol to čas šialených masakrov a genocíd, ktorých sa kolonizátori dopúšťali na príslušníkoch domorodého obyvateľstva. Väčšina kmeňov bola zdecimovaná a ich kultúra takmer rozložená. Medzi pozoruhodné príbehy však patrí aj osud Ishiho, posledného člena kmeňa Yahiov.
Tajomný divoch
Ishi sa vynoril z divočiny v lete roku 1911. Bol v zlom stave a snažil sa ukradnúť mäso z farmy v blízkosti mesta Oroville v Kalifornii. Následne ho zatkol šerif a umiestnil do cely. Muž hovoril neznámym jazykom, ktorému nerozumeli ani viacerí privolaní Indiáni.
Neznámy sa stal predmetom veľkého záujmu novinárov aj obyčajných zvedavcov, a práve tak sa o ňom dozvedeli aj profesori Alfred L. Kroeber a Thomas Talbot Waterman. Tí sa špecializovali na históriu amerických Indiánov a študovali ich jazyky a nárečia.
O tajomnom „divochovi“ si prečítali v novinách a prípad ich natoľko zaujal, že sa za ním vydali. Veľmi rýchlo dokázali identifikovať, k akému kmeňu muž patrí. Kalifornskú oblasť, kde ho našli, totiž obývali Indiáni kmeňov Yana, pričom muž bol zrejme členom kmeňa Yahi. Ten však už bol považovaný za vyhynutý.
Profesor Waterman sa snažil s Indiánom komunikovať vo viacerých nárečiach, ale nemal úspech. Napokon sa mu ale podarilo s mužom nadviazať kontakt. Zistil, že niektorým slovám kmeňa Yahiov rozumie, ale jazyk jeho kmeňa sa od nich dosť podstatne odlišoval.
Keď sa ho profesor spýtal na meno, muž odpovedal: „Nemám žiadne, pretože neexistujú ľudia, ktorí by ma pomenovali.“ Ishi znamená v jazyku jeho kmeňa muž či človek.
Jediný unikol bezbrehému vraždeniu
Ishiho príbeh patrí k smutným symbolom utrpenia amerických Indiánov. Narodil sa približne v roku 1862. Kmeň, do ktorého patril, sa nazýval Yana, bol jedným z najmenších (mal približne 3-tisíc členov) a bol rozdelený do štyroch skupín.
Ich teritóriom bola Kalifornia, v ktorej žili viac ako 4-tisíc rokov. Žili v oblasti, kde bolo dostatok obživy aj zvierat, ale v roku 1848 zachvátila Kaliforniu zlatá horúčka a do oblasti Yanaov začali prúdiť americkí usadlíci.
Tí k Indiánom jednak zavliekli rôzne choroby, na ktoré domorodci nemali vyvinutú imunitu, ale ničili aj ich zdroje obživy. K tomu treba pripočítať aj kruté vraždenie Indiánov, ktoré malo za následok to, že časom ostal už len kmeň Yahiov, do ktorého patril aj Ishi.
Tí však boli stále terčom besnenia belochov, obzvlášť hrozivým bol masaker v roku 1865, keď boli členovia kmeňa Yahiov (vrátane žien a detí) postrieľaní v spánku. Malo ísť o odplatu za smrť belošského farmára a jeho rodiny.
https://www.facebook.com/ThisweekinCaliforniaHistory/photos/bc.AbpP9YUUfmSIuuroeBDNxAX0p03c29_7aeUvj9MQMinBSVh8Ackfx-ivFUUX2mnpJ0HW7fZfRNk3gW2u7giCChqmvp6RafHvV2hAjpiDTpq3wXsclyRSbrL1Ymn0hb67aqow5l9DF90CWAPdZcJ80QCl/1198313600219496/?type=1&opaqueCursor=AbpfcSjfhSt9x6g9v7bQ3aiM5c7wsR2OkXPCQ4PNuCcgCib-ZuFteHz7v2stqLgcuBLt1Gv6R51NCtEYaBrAErPqoJ2PAjFCUkxI16nKZErpBD_8IHImh3ZM2UxgkzBJVhcwSYiEtKna-kCX91UNoitl2TjYCoHD4zXz2yoFMOKdLOD3QyWNfEHq9g9xKzvkCSgcNxnLYnC8o7no6eiul41-DbF3JT4HoXgKZdT2tSZV5PpljkR1qB7LMt-9Y_nhOMlKV6sbqXYJ2escaaiyUqIOhww-_ddaa3PC1PK6lNE0lsav5L1RiXn0uMMCiPoFsaV4RSOc3EKz6n2IcVRwyLZVg-QbU9OG_670Aa28iS4I0rx72FwF-pdfAEn3nCBhCUihlOoxQGbfGO_xX71aswV2rjJ7uwUdtdzDq3mzrY8koBu3z1IVhTTF9Uf9Pa8w90YljDFK9xOsOPbb53uIS31vIiDRlZW3yLyt8rZcksq1g6aoK2uPtVOrnpvoIR6uRiSDgT2RcyueJPOgnPtQ1rew9WE0PAI3970DXzoiD3V2sC5PGXFZuKklVoga28AQ-00&theater
Tým sa počet Yahiov ešte zúžil. Ishi sa následne aj s rodinou a ostatnými členmi kmeňa stiahol do neprístupnejších častí územia, kde ale nebol dostatok obživy. Kmeň tak putoval z miesta na miesto a neustále narážal na nebezpečenstvo, ktoré bolo často smrteľné.
V roku 1908 si už všetci mysleli, že kmeň Yahiov je vyhubený. V skutočnosti ostal nažive len Ishi, jeho strýko, sestra a matka. Ich tábor však objavila skupina prieskumníkov. Indiánom sa podarilo utiecť, na mieste ostala len Ishiho matka, ktorá bola veľmi stará, chorá a nevedela sa hýbať. Prieskumníci vyrabovali zásoby Indiánov a odišli. Ishi sa na druhý deň na miesto vrátil, ale jeho sestra a strýko nedorazili.
Pravdepodobne na úteku zahynuli v rozbúrených vodách rieky. Ishiho matka zomrela krátko potom. Samotný Ishi žil ešte viac ako tri roky v divočine. Bol úplne sám a snažil sa zo všetkých síl prežiť. Jedla však mal málo a napokon sa v zúfalstve v roku 1911 vynoril z lesov. Čakal, že ho farmári zabijú, a ako sám povedal, v tej chvíli mu už na tom nezáležalo, pretože všetci jeho blízki a priatelia boli mŕtvi.
https://www.facebook.com/115200951903810/photos/bc.AbrvNm4Xm52kEnb7z09ziFN_hx_qq7bL-OO-dvKoQhX3qv0GNjKDdUGVSIfJtPg7bI0ck6MaPehr2VTT00bVne_XPmcwXy83d_8ZMw3m3x8MebifniPLEJ5y-J3E7cLQ2dVu5wwKVvZ8tuRJD_RKTBI1/116058721818033/?type=1&opaqueCursor=Abpf0A77eQgkMAc_qlpC6qirraXownKXUwDK82L1fO0SbJAfHUIZCP1J5MzKbrmG_hJv_PsZRd8yN9FpA0Yb0B0kgwu_hKV3Apnnwc2kSCDYWe5lL3m8h9jN8s_bLIlK3QatHBux-ezH7eiUBoFv0JgS9w-nv8Av-klXgjZIWvob8oV2fwjur2h7pDLiTGnobVr76f2_-4fQ_HYxlbYoK5f0IsWEfF7QxqM-soooEo0qAbnO7-dQA__TnRKWarwtCFak4gDcmsO6T9tMZOa8K6-CGEugShuVvtHl4yur0RD-Zsou9UHvstiL68O-CMdftgttqVIjEX5LUgxSppvvhS7uEl-v_oPaR_x6HiNr1LaKTq-dLnh2PZ85bcPkvvQipqQYiAeoNuAYdm9IrzPFbopEfeTxYzkSBLNSSmH7V1n_vcw4OV9_5Na2R_5vfyv7wC2uiPAdziDh-s4NFDjJGgWE&theater
Život v civilizácii
Profesor Waterman Ishiho odviezol do San Francisca, kde mu zariadil ubytovanie v budove starej právnickej fakulty. Ishi sa snažil zo všetkých síl zapadnúť do spoločnosti a dodržiavať normy civilizácie, hoci to preňho bolo často veľmi ťažké.
Sám však tvrdil, že chce „žiť spôsobom bieleho muža“ a do divočiny sa už nikdy nechce vrátiť. Bolo to preňho miesto veľmi bolestivých spomienok. V roku 1914 sa však predsa len ešte naposledy vybral na miesta, kde kedysi žil.
Získal prácu správcu budovy múzea a dostával plat 25 dolárov mesačne. Časom sa naučil aj obstojne po anglicky. Profesorom poskytol mnohé poznatky o živote amerických Indiánov a dokonca ich naučil používať luk a šípy.
Vzhľadom na to, že Ishi nemal vypestovanú dostatočnú imunitu, býval často chorý. Vždy sa však dokázal zotaviť. 25. marca 1916 napokon dostal tuberkulózu, na ktorú jeho telo nestačilo.
Zomrel vo veku 55 (alebo 56) rokov. Jeho posledné slová boli smerované lekárovi, Dr. Saxtonovi T. Popeovi: „Vy tu zostaňte. Ja pôjdem…“ Pope neskôr napísal:
„Tak odišiel posledný divoký Indián Ameriky. Uzavrel tak jednu kapitolu dejín. Videl v nás namyslené deti – inteligentné, ale nemúdre.
Vieme a poznáme mnoho vecí, ale mnoho z nich je falošných. On poznal prírodu, ktorá je vždy pravdivá. (…) Bol dobrácky, odvážny a disciplinovaný, a napriek tomu, že stratil všetko, jeho srdce nezatrpklo. Mal dušu dieťaťa a myseľ filozofa.“
Jeho telo bolo vrátené najbližším žijúcim príbuzným Ishiho kmeňa, ktorí ho pochovali na neznámom mieste podľa tradičných domorodých obradov.
https://www.facebook.com/fencepostpaper/photos/bc.Abooo56ModjL7-CVgOgnoEEZAj8bA7VmL4Z7ArZQ9vVVFbVi5NnOojPSJl0y95xc-geptEcUAVD5T7LY8qovTeWFbOsvm7wf2-Ak1LgBdpU17spYrXmsU6XjGhSvtKIs-kSeg-GLMUmCwcx5wAPdXvdV/527231260762167/?type=1&opaqueCursor=AbqMZtFB97ovIuJej4jdUJMHACJ9cMRBJmtuzwcd69AvyUnKg8AUti35s5pEnlOSJwCU6G1NzpZrrenRdZmjegCKqqwXujanXPkOxTp8NOgy-w0X6VVybmTlLPLUOR00QFbWI9u0kbqiHO18dsD0NjZK8KTnSTp7ATmxG6MKIRlzTc0vRVINQSvB3Kbg4aW_LKVqIuher9o8XLjW0OvDYl-9439NRhJ9luo8kdkCz55Cdzh12YKwkimaGNgi-lFx9ySpHEQfchbfs5vwqT8RCHoQL7nNzWduWoQwN44q4K7eMYSl9qH_e8u1gYtv1VN50UzdGfVdhpHjP-SZFiEmx4_0ghWJVMJDAqSmGItFWlL7l58ZtHLWjjfJtJLDe_onLJXEg7rU1Z_imKRDqpAAPXLeIPCpNnBu5LcrFCedRNcIzNB8OnoEh3x_4Kf3F6skPVP2cI8W0WLEVZCvRO3l39EIuax9dyzJBLY5t07jUj8GjDSfEQ-AHj9lDED7y0Qt1CZG92IHMOdL3O34AjZc2Jrlm3d3p_UM0Vnb_aYG1vgN9g&theater
