Určite ťa už neraz prepadli otázky, na ktoré si nepoznal odpoveď, no bol si príliš lenivý na to, aby si si odpoveď aj vyhľadal. Našťastie sme to teda urobili za teba.
1. Kde má korene mýtus o morských pannách?
Odkedy prvýkrát uzrela svetlo sveta prvá epizóda seriálu H2O stačí pridať vodu, nebolo hádam jediného dieťaťa, ktoré by netúžilo byť morskou pannou. Aj napriek tomu, že sme si bez ohľadu na pohlavie všetci do jedného predstavovali, ako nás oprší a narastie nám plutva, pravdepodobne sme ani len netušili, odkiaľ sa tento mýtus o pôvabných ženách a mužoch žijúcich pod vodou vlastne nabral.
Za čias, keď si človek ešte nemohol všetko vygoogliť a na každé čudo neexistovalo milión teórií a ešte trošku viac protiteórií, bolo podstatne jednoduchšie obalamutiť ľudí. A nielen to – ľudia si často informáciu, ktorú prijali, trošku poupravili na zaujímavejšiu a v takejto podobe ju predali zase ďalej.
Inak to nebolo ani v tomto prípade. Predlohou morskej panny bola totiž bieluha žltobiela. Bieluha je síce morským živočíchom, skrýva v sebe určitú eleganciu, sem-tam sa „oblečie“ do rias a dokáže napodobniť našu ľudskú reč, ale určite to nie je skutočná morská panna.
2. Má naše „úložisko“ v hlave nejaký koniec?
Môže naša pamäť niekde skončiť? Môže sa stať, že sa jedného dňa zobudíme a už jednoducho nebudeme mať dostatočnú kapacitu na prežitie ďalšieho dňa? A ako by to vôbec fungovalo – začne naša hlava mazať staré spomienky alebo len prestane prijímať tie nové?
Ak si sa nikdy nezamyslel ani nad jednou z týchto otázok, tak gratulujem k dobrému spánku, lebo očividne netrpíš nespavosťou. Pre tých, ktorí takéto šťastie nemajú – tu je odpoveď.
Sú určité teórie o tom, že ľudská pamäť má len obmedzenú kapacitu, ale nie sú na to žiadne dôkazy a takýto prípad nikdy nebol zdokumentovaný. V našom mozgu sú priemerne dva kvadrilióny bajtov. Ak si to porovnáme s kamerou, ktorá nahráva v dobrej kvalite, je to dostatok miesta na nahrávku trvajúcu zhruba tristo rokov.
3. Čo by sa stalo, ak by všetci ľudia na planéte vyskočili do vzduchu v tej istej sekunde?
Keď človek vyskočí, časť z energie sa po dopade na zem vráti do jeho nôh. Zvyšok však putuje do zeme a do vzduchu, takže, keby sa rozhodlo sedem miliárd ľudí vyskočiť do vzduchu v tom istom momente, malo by to hneď niekoľko negatívnych následkov.
V prvom rade by z toho bol neskutočný hluk a hoci je to možno nepredstaviteľné, ten hluk by bol taký veľký, až by nám praskli ušné bubienky. Ďalej by to doslovne otriaslo celou našou planétou, a ak by sa skokani koncentrovali aj v prímorských oblastiach, je dosť možné, že by vytvorili cunami. No a v neposlednom rade by tento obrovský otras vyvrcholil zemetrasením, ktoré by dokaličilo budovy, mosty a vlastne všetko ostatné. Takže, radšej neskáčme všetci naraz, dobre?
4. Prečo nevieme niektoré pesničky dostať z hlavy?
Pesnička, ktorá sa má ľuďom dostať do hlavy a nejaký čas tam aj ostať, musí spĺňať dve základné kritériá. Po prvé, jej melódia musí byť veľmi jednoduchá, po druhé, text sa musí opakovať. Výhodou je, ak sú samotné verše veľmi krátke a neobsahujú žiadne komplikované slová.
Ďalším aspektom, ktorý výrazne napomáha piesni „zaseknúť“ sa niekomu v hlave, je jej svieži rytmus – taký, ktorý dokáže človeka roztancovať. A posledný dôvod, prečo sa niektorých songov nevieme striasť, je psychologický. Pesničky, ktoré v nás vyvolali nejakú emóciu, si vždy pamätáme lepšie.
5. Prečo psy nakláňajú hlavu, keď sa s nimi rozprávaš?
Náš pes nás pozná ako vlastné topánky (alebo labky alebo čo) a všimne si na nás každú zmenu chovania – od radosti až po smútok. Niekedy je z nás však zmätený a nie je si istý, či počul správne. Najmä teda keď mu čistíme žalúdok za ten rozhryzený vankúš, ktorý on myslel ako prvý jesenný sneh na privítanie po dlhom dni v práci. Vtedy nakloní hlavu do boku a pozorne sleduje výraz našej tváre. Aby si bol istý, že sme skutočne nas*atí, ako keby tie plamene v očiach neboli dosť.
6. Prečo mačky zhadzujú všetko naokolo?
Pokiaľ máš doma jednu z týchto malých rozkošných huňatých svíň, potom vieš, že žiaden predmet v jej dosahu nie je v bezpečí. Mačka sa jednoducho pokúsi zhodiť všetko a väčšinou sa jej to aj podarí. Tu sa teda naskytá otázka, či to robí náročky, lebo ťa chce vytočiť, alebo ju to baví alebo prečo to pre Kristove rany robí. Teórie sú dve.
Jedna tvrdí, že si mačka všimla, že keď niečo zhodí na zem, jej majiteľ ju okamžite začne zahŕňať pozornosťou, tak sa naučila tento trik zneužívať. Druhá je trochu viac vedecká, o to menej uveriteľná pre každého, kto mačku doma naozaj má.
Podľa nej je totiž tento deštruktívny koníček vlastne jej prirodzeným reflexom. Keď totiž mačka chytá svoju korisť, zaháňa sa presne tak isto ako na predmety, ktoré zhadzuje. Je teda možné, že to robí v domnienke, že náš pohár, kvetináč či kozmetická taštička je vlastne myš.
7. Prečo nás psy nasledujú na toaletu?
Je hneď niekoľko vysvetlení, prečo nás naši havkáči nasledujú aj na onú miestnosť. Po prvé, psy sú zvyknuté žiť v svorkách a je proti ich biologickej podstate tráviť čas osamote. Takže, keď si doma a on vie, že si doma, radšej si vyberie byť s tebou ako bez teba. Druhou možnosťou je ich zvedavosť. Čo keď za tými zatvorenými dverami robí môj pán niečo zábavné alebo zaujímavé a ja to prepasiem?
No a v neposlednom rade je to potreba nás ochraňovať. Predsa len – keby v čase, ako tlačíš na záchode, vbehol do miestnosti nejaký neželaný hosť, asi len ťažko by si vysvetlil ho*nu, nech sa vráti späť, a začal sa zachraňovať. Tak buď vďačný, že máš takéhoto všadeprítomného parťáka, ktorý neváha a zastane sa ťa v akokoľvek chúlostivej situácii.
8. Prečo sa smejeme, keď druhých niečo bolí?
Teraz si, prosím, nepredstavujte situáciu, v ktorej príde dieťa za mamou so zlomenou rukou a ona ho vysmeje. Ale určite sa vám už stalo, že sa nejaký kamoš vykydol doprostred chodníka, odrel si kolená až do krvi a vy ste namiesto podania pomocnej ruky prepukli do záchvatu hurónskeho rehotu. Prečo je to tak? Veď ten človek sa mohol vážne zraniť, tak čo nám na tejto skutočnosti pripadá smiešne?
Odpoveďou je nič. V takýchto chvíľach sa nesmejeme preto, že by nám to prišlo vtipné. Smejeme sa, lebo využívame smiech ako obranný mechanizmus voči utrpeniu, ktorému sme sa naučili už ako deti. Dieťa totiž nechce vidieť nič škaredé a najlepším spôsobom, ako niečo nevidieť, je predsa poprieť, že sa tam niečo vôbec vidieť dá. Preto každú nepríjemnú situáciu zaháňame smiechom – naše podvedomie sa snaží nás samých len presvedčiť o tom, že sa vlastne nič zlé nestalo.
9. Prečo nevieme vystáť niektoré zvuky?
Škrabanie nechtov po tabuli, škrípanie príboru o tanier či detský plač. To sú zvuky, ktoré našim ušiam veľmi nelahodia, ba priam naopak. Nemôžeme ich vystáť. Ale prečo? Čo je na týchto zvukoch také špeciálne? Niektorí veria, že je to ich frekvenciou, no v roku 2006 získala Nobelovu cenu štúdia, ktorá prišla s celkom inou teóriou.
Tá znie, že sa tieto zvuky priveľmi ponášajú na tie, ktoré kedysi vydávali šimpanzy, keď bolo na blízku nebezpečenstvo. Z toho teda vyplýva, že naše uši vnímajú tieto zvuky ako varovanie. Najpravdepodobnejším vysvetlením je ale také, že tieto zvuky jednoducho len stimulujú tú časť ľudského mozgu, ktorá má na starosti strach.
10. Prečo nám po spánku smrdí z úst?
Toto je jednoduché a stavíme sa, že množstvo z vás už správnu odpoveď dokonca aj pozná. Ale tí, ktorí ešte nemali s takýmto zistením tú česť – tých treba zasvätiť. Sliny sú prirodzenou ochranou našej ústnej sliznice – zbavujú ju baktérií, a to sú presne tie smradotvorné činitele.
Zakaždým, keď prehltneme, sliny odnesú z našich úst množstvo baktérií preč, čiže nemajú šancu sa nahromadiť a začať nepríjemne páchnuť. Avšak, v spánku tak často neprehĺtame, tým pádom sa naše ústa pravidelne nečistia a baktérie v nich začnú žiť vlastným životom (rozumej posmrdkávať). Nie nadarmo sa teda hovorí, že proti akútnemu zápachu z úst pomôže aj pohár čistej vody, ale určite ním nenahrádzajte normálnu ústnu hygienu.
Ktorá z týchto zaujímavých otázok a ešte zaujímavejších odpovedí vás dostala najviac? 🙂
