Chvost veveričky je multifunkčný. Pomáha jej udržiavať rovnováhu pri tom, ako skáče zo stromu na strom, v zime slúži ako deka a pri zoskoku spomaľuje a tlmí pád. 

Žraloky sa radia k pásožiabrovcom, ktorých "kostru" tvoria vlastne len chrupavky. 

Nielenže sú ľadové medvede skvelými plavcami, dokonca dokážu plávať niekoľko dní v kuse a prekonať vzdialenosť stoviek kilometrov. 

Narozdiel od väčšiny cicavcov, kone nie sú schopné dýchať ústami a na túto činnosť používajú výhradne nos. Zaujímavosťou je, že keď kôň skáče, zvykne zadržať dych. 

Hoci má sloní chobot celkom slušný objem, zmestí sa doň "len" 8 litrov vody. Okrem toho sa skladá z viac ako 40-tisíc rôznych svalov. 

Losy sú obrovské zvieratá, ale nie až také obrovské. Samce sú spravidla podstatne väčšie ako samice a v dospelosti môžu vážiť až 800 kilogramov. Viac nie je zvykom. 

Rovnako ako ľudské odtlačky prstov, aj žirafie fľaky sú unikátne. Žiadne dve žirafy ich nemajú úplne rovnaké. 

Zebry bežia pomalšie ako kone a zväčša ich rýchlosť neprekročí 65 kilometrov za hodinu. 

Eukalyptus je veľmi skúpy na živiny. Koaly si však túto skutočnosť kompenzujú spánkom (spia až 18 hodín denne) a nie jeho nadmernou konzumáciou. Denne zjedia asi jeden kilogram listov. 

Leňochody majú veľmi slabý zrak. Celkovo sú farboslepé, za šera vidia aspoň obrysy, no za svetla nevidia nič. So sluchom na tom tiež nie sú oveľa lepšie. 

Delfíny majú dva žalúdky. V jednom sa jedlo ukladá a v druhom trávi. 

Možno sa to nezdá byť nízke číslo, no porovnaj si to napríklad s takými slonmi, ktorých je viac ako 415-tisíc. 

Výsledkom je takzvaný tigon, ktorý ako kríženec nemá oficiálny vedecký názov. Dospelé jedince sú menšie aj slabšie ako čistokrvné tigre či levy. 

Ich veľkosť môže ľudí zmiasť, no hrochy sú naozaj bylinožravce. Ich strava väčšinou pozostáva z trávy, no keď nájdu ovocie, dajú si aj to. 

Pandy vlastne jedia takmer stále. Podobne ako ty v tomto vianočnom období strávia chrúmaním potravy 10 - 16 hodín denne.