Juhokórejčania zbožňujú sauny. Na rozdiel od Fínska, v ktorom má väčšina populácie saunu priamo v dome, v tejto ázijskej krajine fičia primárne sauny verejné. Tieto sauny nesú názov 찜질방 (čítaj čimčilbang) a pred pandémiou patrili k najobľúbenejším miestam, kde sa miestni mohli s priateľmi uvoľniť a zrelaxovať po náročnom dni v škole alebo práci.

Väčšina z nich je otvorená dvadsaťštyri hodín denne. Ráno, večer či v noci, zavolať niekoho do sauny je v Južnej Kórei rovnako bežné ako zbehnúť na kávu. Keď teda 49-ročná Gyehwan dostala podobné pozvanie od svojej dlhoročnej priateľky Sondže, vôbec jej to neprišlo podozrivé. Vypotia sa v saune, pozhovárajú sa v oddychovej časti a pôjdu každá svojou cestou.

Lenže to sa nestalo. 31. októbra 1986 sa po pobyte v saune Gyehwan zrútila zo schodov a po prevoze do najbližšej nemocnice zomrela. Hoci bola jej náhla smrť opradená rúškom tajomstva, rodina pitvu odmietla. Lekári tak nemali ako zistiť, že pena, ktorá jej počas incidentu tiekla z úst, nebola len výplodom ich fantázie, ale jedným z príznakov akútnej otravy kyanidom draselným.

Obyčajná žena s neobyčajným „koníčkom“

Na prvý pohľad bola Sondža Kim úplne obyčajná žena v strednom veku. Spolu s obyčajným manželom, maliarom, a tromi dospelými synmi žila v obyčajnom dome v soulskej štvrti Sindang-dong. Tá sa v 70. rokoch minulého storočia preslávila vychýrenými pouličnými stánkami s miestnou delikatesou zvanou ttokbokki.

Narodila sa v roku 1939 a ako väčšina jej rovesníčok, aj ona bola ženou v domácnosti. Jej prácou bolo starať sa o deti, živiteľom rodiny a teda správcom spoločných financií bol jej muž. To sa jej, s najväčšou pravdepodobnosťou, začalo v určitej fáze priečiť.