Svet sa delí na dve veľké skupiny – vodičov a nevodičov. A tá prvá skupina sa vyznačuje tým, že tej druhej bude neustále opakovať, prečo sa nepridá k tej prvej. V tomto momente máš asi 1000 vážnych problémov, ale to, že nevlastníš plastovú kartičku typu B, medzi ne rozhodne nepatrí.

Niekto sa k robeniu testov v autoškole dostane až neskôr, iní sa k tomu nedostanú vôbec. A napriek tomu prežijú plnohodnotný život. Drahí vodiči, nie sú vám nasledujúce otázky povedomé? A chceli by ste na ne dostať konečne úprimnú odpoveď? Nech sa páči!

„A ako sa dostaneš všade, kam potrebuješ?“

Presne tak ako ty pred pár rokmi, keď si ešte vodičák nemal – peši, autobusom, električkou, trolejbusom, elektrickým skútrom, SADkou, vlakom, autostopom, bicyklom, kolobežkou, loďou, lietadlom atď. Gratulujem, máš oprávnenie viesť motorové vozidlo asi tri dni a už si zabudol, že na tomto svete je asi stovka ďalších iných spôsobov, ako sa dostať z bodu A do bodu B.

„Fuj, ja nerozumiem, ako dokážeš ešte stále trpieť verejnú dopravu!“

Nemusíš dávať pozor na cestu, môžeš si čítať, počúvať hudbu, písať si, s PCL si jazdíš hore-dole koľko chceš, nemusíš tankovať, meniť pneumatiky, vymieňať olej, v zime odškrabávať námrazu na čelnom skle, v lete si na rozpálený volant nosiť pár kuchynských chňapiek a každé pracovné ráno 20 minút hľadať voľné parkovacie miesto.

„Prečo si si ho neurobil hneď, ako si mal 18 rokov?“

Asi som nemal toľko voľného času a peňazí od ocka, aby som si to mohol dovoliť. A strednú školu a prvé brigády som mal v okruhu dvoch kilometrov. Ako asi všetci, vtedy sme vodičák naozaj nepotrebovali, ale niektorí už museli pred ostatnými spolužiakmi machrovať s vytuningovanými Rapidkami.

„18 rokov si mal už tak dávno, a ešte stále nemáš vodičák?“

18 rokov si mal už dávno aj ty, a ešte stále, napriek všetkému, nevieš variť, žehliť, štrikovať, vypísať daňové priznanie, presadiť kvet, upiecť domáci chlieb, vymeniť žiarovku, dohovoriť sa po anglicky, pozdraviť suseda na chodbe paneláku, nájsť si frajerku, postarať sa o rybičku v akváriu… mám pokračovať?

„Nepatríš náhodou k tým vyšinutým ochranárom, ktorí sú proti autám?“

Autá na fosílne palivá nie sú zrovna symbolom ochrany životného prostredia, ale toto rozhodne nie je dôvod, prečo nemám vodičský preukaz. Navyše, to, že nekrútim volantom ja, neznamená, že som sa v živote v žiadnom aute nevozil.

„Máš strach z riadenia auta?“

Oveľa väčší strach mám z ďalšej tvojej otázky, prečo ešte stále nemám vodičák.

„A čo robíš v prípade núdze, keď sa potrebuješ rýchlo dostať na pohotovosť?“

Ak potrebujem ísť na pohotovosť, tak po prvé, asi nebudem v takom zdravotnom stave, v ktorom by som sám mohol riadiť auto, a po druhé, vieš, čo je to sanitka? A, mimochodom, ďakujem, že si mi nahnal teraz strach. Celú noc nezaspím kvôli hypotetickej možnosti, že zomriem v polovici prechádzky do nemocnice.

„Ani alkohol nepiješ, s vodičákom by si nás mohol po párty porozvážať domov.“

Tak ďakujem, že vo mne vidíš len potenciálneho taxikára grátis, ktorý nečaká na nič iné, len na to, aby vás ožranov vozil o 5 ráno po celom okrese až na rohožku pred vchodové dvere.

„Takže ty nechceš mať vlastné auto?“

Keď budú financie na auto, budem mať motív na to, aby som si spravil vodičák. Nemám auto, takže na čo by mi bol zatiaľ vodičák? Koľko ľudí zabudlo riadiť auto po tom, čo sa roky nedostali za volant?

„Nie je ti trápne, že ešte nemáš vodičák?“

Keďže o tom vedia všetci, tak to nie je žiadne tajomstvo, takže nie. Nie je ti trápne, že máš takmer 40 rokov a žiadnu kariéru, ženu/muža a deti?