Tak, a je dokonané. Večera zjedená, darčeky rozbalené, v telke mladá Šafránková obzerá v ruke oriešky a ty si tu. Aby si si prečítal, čo všetko si práve zažil. Ako ti je asi už z názvu jasné, v spolupráci s naším ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko situácií, ktoré sú – a toto ti garantujeme – súčasťou každých jedných Vianoc. A netvár sa, že tých tvojich nie.
1. Módna prehliadka
„No tak, šup. Choď si to vyskúšať,“ povie niektorý člen domáceho osadenstva, a za iných okolností by si s tým možno ani nemal problém. Keby to za posledných desať minút neodznelo už dvadsiatykrát. A tak sa odpraceš do vedľajšej miestnosti, ovešaný hábmi od hlavy až po päty, a v mysli selektuješ, čo má šancu na úspech a do čoho sa po nedávnej hostine určite nenarveš. Prognózy sú žalostné.
2. Protesty a reklamácie
Nie je to úžasné, keď sa tí, čo absolútne nepriložili ruku k dielu, domáhajú práva na reklamáciu? Ako ten týpek na opekačke, čo sa neobťažoval doniesť ani nealko, aj napriek tomu si neodpustil poznámku, že vám chýba gluten-free horčica… tak to je presne tvoj mladší súrodenec.
„Ja nechcem rybu. Smrdí,“ pizúka za stolom, a ty zvažuješ, prečo mali po tvojom príchode na svet rodičia pocit, že potrebujú reparát. Ako vám teraz mohlo byť dobre. Našťastie, aj mama má pre to nulovú toleranciu a niekoľko ostrieľaných spôsobov, ako sa s tým vyrovnať. „To nie je ryba,“ hovorí. „To je Tyranorybosaurus Rex.“ Tak. A je po probléme.
3. Nekonečná večera
V každej rodine sa nájde človek, ktorý je… vážne… slimačím… tempom… Za normálnych okolností čert to ber, aspoň naňho padnú riady, ale keď sa rozbaľovanie darčekov odvíja od rýchlosti, s ktorou do seba naprace trojchodové menu, máš sto chutí vyhodiť ho z okna.
Ale nemôžeš. A tak len sedíš nad prázdnym tanierom, sleduješ, ako každý hryz sedemnásťkrát prevalí v ústach, a keď sa už-už schyľuje k veľkému finále… „Ešte by som si dal trochu z toho šalátu.“
4. Zapriahnutie do práce
„Poď mi, prosím, pomôcť s…“ Koniec. Tvoj mozog vypol príjem, čo bola, koniec-koncov, osudová chyba, lebo hoci každá vianočne naladená bunka tvojho tela kričala „nie“, je jasné, ako to skončilo. Niežeby ti ruky odpadli, ale prečo nemôžete sviatky pokoja prežiť – čo ja viem – v pokoji?
Prečo nemôžete celý deň leňošiť, spapať večeru, rozbaliť darčeky a zvyšok večera tlačiť koláče pred telkou? Prečo musíte pucovať celý barák, akoby u vás zajtra mala prebehnúť plánovaná razia zamestnancov hygieny? PREČO?!
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
