Niektorí zákazníci si heslo „náš zákazník, náš pán“ vysvetľujú viac ako „všetci tu povinne obsluhujte moju kráľovskú prdel“. Lenže tak to, bohužiaľ, nefunguje a aj predavačky sú len ľudia, ktorí majú tiež len jedny nervy. A ak robíš niektorú z týchto vecí, tak im na ne parádne hráš.
1. Keď si niekto vezme do kabínky viac vecí, ako je povolené.
2. A potom v nej nechá totálnu spúšť, lebo povešať tie veci naspäť na vešiaky a dať ich všetky na stojan na to určený je nad ich schopnosti.
3. Keď sa jej niekto opýta, či tam pracuje, aj keď má očividne menovku a väčšinou aj firemné tričko.
4. Keď niekto žobre pri pokladni o nejaké to percento dole.
5. Alebo keď sa snaží uplatniť si zľavový kupón na veci už zlacnené a vlastne očakáva, že to dostane celkom zadarmo (alebo ešte ideálne dá obchod peniaze jemu).
6. Ešte lepšie je, keď je zľavový kupón už polroka neplatný a zákazník sa tvári ako neviniatko, že on si to, chudáčik, nevšimol.
7. Keď sa zákazník snaží vrátiť tovar v čase, keď je to už nemožné. Ono to totiž nefunguje tak, že si kúpiš tričko, vynosíš ho jednu sezónu a potom ho pôjdeš vrátiť.
8. Keď niekto vojde do obchodu päť minút pred záverečnou.
9. A pokračuje vo svojej nákupnej horúčke aj napriek tomu, že už je dávno po nej.
10. Keď niekto rozhádže regál, ktorý si práve upratal.
11. Keď niekto vyruší asistenta predaja uprostred rozhovoru s iným zákazníkom. Predstav si, nemáš modrú krv ani zlatú kreditnú kartu, a tým pádom ani prednosť a špeciálne zaobchádzanie. Zmier sa s tým.
12. A potom sa ten istý človek predbieha v rade na pokladňu. (Čiže v preklade – ako spoznáš idiota v obchodnom centre.)
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
