Niekedy by jeden povedal, že ženy a muži boli stvorení len na to, aby si navzájom pílili nervy. A týmto ich rozhodne píliš ty svojej drahej mužskej polovičke.
1. Keď sa chystáme von celú večnosť
Je celkom pochopiteľné, že človek, ktorého celková ranná rutina pozostáva z polhodinového hrania Angry Birds na hajzli a čistenia zubov, nedokáže vstrebať informáciu, že jeho drahá polovička potrebuje na prípravu minimálne trikrát toľko času. A to si dokonca na záchod ani neberie telefón.
Pointa je jednoduchá – muž nemá byť tou okrasnou trofejou, ktorou sa žena pýši v bare a to, že príde do kanclu v štrikovaných trenkách s vianočným motívom, čo mu babka pred dvomi dekádami zabalila pod stromček, tam už naozaj nikto nerieši. Avšak, žena nemôže prísť ani len bez podprsenky bez toho, aby si ju šéf nezavolal na koberček, že mu rozptyľuje zamestnancov.
2. Cikpauzy
Desaťhodinová cesta autom do Chorvátska sa s nežným pohlavím po tvojom boku razom mení na dvojdňové hľadanie hajzlov na cudzokrajnej diaľnici.
Zatiaľ čo ty potrebuješ prestávku na záchod tak maximálne raz, aj to len preto, že ti ten hotdog z predošlej benzínky v kombinácii s kávou z automatu akosi nesadol, kapacita jej mechúra je prosto obmedzenejšia. Nehovoriac o tom, že keď nechce mať ksicht na druhý deň spuchnutý a vyhádzaný ako ropucha, musí dodržiavať pitný režim cesta-necesta.
3. Kecanie počas filmu
Ale úprimne, toto s*rie každého. Bez ohľadu na to, či dole v gatiach skrýva donut alebo buritto. Najmä, keď prichádza rozuzlenie snímky, ktorej ste venovali celý večer, a ty z neho počuješ tak veľké h*vno, pretože tvoja drahá mala akurát potrebu poznamenať, že tvorcom filmu bol určite muž.
Inak totiž nie je šanca, že by dal hlavnej aktérke desaťcentimetrové umelé nechty a očakával, že diváci naozaj uveria, že s nimi bola schopná vyvraždiť polovicu drogového impéria v Kolumbii, keď tá tvoja musí ešte aj na splachovanie záchodu používať kefu na vlasy. Takže, rada do budúcna – kúp jej dvojitý popcorn a budeš mať o 50 percent väčšiu šancu, že dve hodiny tvojho života nevyjdú úplne nazmar.
4. Nespočetné množstvo otázok
Ženy majú nespočetné množstvo otázok a muži očividný nedostatok schopných odpovedí. Z deväťdesiatich percent preto, že väčšinu kapacity ich mozgového úložiska zaberá jedlo, sex a mazanie histórie v internetovom prehliadači, a ešte preto, že vonkoncom nepovažujú za nutné uschovávať takéto informácie vo svojej lebečnej dutine.
Napríklad im príde omnoho podstatnejšie pamätať si cenu benzínu za liter na rakúskej čerpacej stanici ako tvoje narodeniny, narodeniny tvojej mamy a jej obľúbené kvety. Ktovie, prečo?!
5. „Čo tu robí toto?“
Čo robí ten mokrý uterák šľahnutý uprostred postele a tvoje smradľavé ponožky zhúžvané vedľa mojej tristoeurovej kabelky? Čo robí plesnivá šunka a šupka z banánu v značnom štádiu rozkladu už tri týždne na kuchynskej linke? A vôbec, čo, dočerta, robíš ty, pohodlne vyvalený na pohovke, keď váš byt vyzerá ako postapokalyptické vojnové pole? Hm? To sú dobré otázky, však?!
6. Nepohodlné oblečenie
„Krista, zlato, kam sa tak ponáhľaš?! Šak si necítim nohy!“ Pripadá ti táto veta viac než povedomá? Pretože sa stavíme o všetky svoje historické pogy, že je to obľúbená veta tvojej drahej polovičky.
Respektíve, obľúbená veta tvojej drahej polovičky po tom, čo si jej dve a pol hodiny veľmi razantne vysvetľoval, že sa idete prechádzať po Starom meste, kde je cesta dláždená miniatúrnymi kockami, a je viac ako hlúpe obúvať si dvanásťcentimetrové opätky. Ale ona chce. Lebo to vyzerá pekne. A ona v tom predsa vie chodiť.
Pri najhoršom si niekde v polovici dňa dáte kávu, chvíľku posedíte, jej zdevastované čongále naberú druhý dych a ide sa ďalej. Ha. Ha. Ha. Len čo sa rozliala na stoličke, uvoľnila remienok na tej mučiacej mašinérii a objednala si dve jablkové štrúdle, bolo jasné, že prechádzka skončila a domov ju vezie žeriav.
7. „Nemám si čo obliecť.“
Nuž darmo. Tvorovi, ktorý je schopný dvojtýždňovú dovolenku stráviť v jednom tričku a kraťasoch od kečupu, jednoducho nevysvetlíš, že v aktuálnom psychickom rozpoložení v tej obrovskej, do prasknutia napchatej skrini nevidíš ani jednu jedinú vec, s ktorou by si sa dnes bola ochotná stotožniť.
Ale v skrate, „nemám si čo obliecť“ neznamená doslova, že si nemáme čo obliecť. Skôr niečo ako „dnes sa naozaj necítim ani na jedno z tých štyristo tridsiatich siedmich tričiek a dvanástich šiat, takže buď si budem musieť niečo bleskurýchle objednať cez net alebo to dnes hodím na Evu“.
8. „Nič mi nie je.“
Chlapi majú bunky na rôzne veci. Väčšina z nich vie opraviť vodovodný kohútik. S nadávkami v pozadí hravo zložia skrinku z Ikey (asi viete, čo si máte predstaviť pod pojmom „hravo“, však?). Vždy nájdu tú správnu cestu aj bez navigácie (po trojhodinovom krúžení dookola a nekonečnom omieľaní toho, že správny muž sa na cestu nepýta).
Vedia zabiť pavúka. Aj iný hmyz. Vedia brutálne dobre grilovať. Prvotriedne dovádzať ženy do šialenstva. Vypiť toľko piva, že jeho polovička by už bola trikrát hospitalizovaná na otravu alkoholom a potrebovala výplach žalúdka. Kúpiť si cigarety a zapaľovač aj v japonsky hovoriacej krajine, aj napriek tomu, že dodnes nevedia, v ktorých slovách sa po „m“ píše tvrdé y.
No ani zaboha nevedia prísť na to, čo ti zase sadlo na nos, keď už desať minút nepríčetne zazeráš do blba a tvrdíš, že ti NIČ NIE JE.
9. Tichá domácnosť
Evolučný vývin „nič mi nie je“. Lebo jej naozaj nič nie je. Len sa prosto rozhodla, že najbližšie dve hodiny bude odpovedať výhradne znechutenými citoslovcami, mračením alebo vôbec.
A popri tom všetkom vysielať zlú energiu tvojím smerom, upchávať ti čakry aj nosné dierky a v duchu sa naivne nazdávať, že ťa naozaj dovedie do šialenstva, keď na dve hodiny zavrie hubu a ty budeš môcť v pokoji sledovať futbal.
Áno, skutočne si „dostal svoju lekciu“… ale to si uvedomí až na konci druhého polčasu, a potom začne bliakať. Lebo, ako si, dočerta, dovoľuješ ignorovať ty ju, keď akurát ona ignoruje teba? No čo si chuj?!
